 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| ||||
|
Nie lobizmus ale ekonomická opodstatnenosť V súčasnom období sú otázky okolo jadrovej energetiky často predmetom diskusií v masovokomunikačných prostriedkoch. Pravdepodobne najdiskutovanejšie sú otázky okolo ekonomických dopadov prevádzky jadrových elektrární. Prispievajú k tomu i diametrálne odlišné názory na vývoj elektroenergetiky zo strany ministerstva hospodárstva prezentované v správach pre Vládu SR a hodnoteniach zo strany Slovenských elektrární, a. s. V poslednom období k nim patrí problematika dokončenia 3. a 4. Bloku v Mochovciach a posúdenia dopadov predčasného odstavenia blokov V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Pri ich riešení v SE, a. s. boli využité moderné metódy integrovaného plánovania zdrojov elektrickej energie a riešenia štúdií najnižších nákladov. Na druhej strane štúdie vypracované inými organizáciami k problematike dokončenia EMO 3, 4 alebo predčasného odstavenia V-1 riešili len čiastkové oblasti ekonomiky a z hľadiska komplexného hodnotenia dopadov nedávajú odpoveď. Zámerom tohto príspevku je preto v zjednodušenej forme priblížiť postup a výsledky ekonomického hodnotenia urobeného v SE, a. s.
Pri riešení integrovaného plánovania rozvoja zdrojov elektrickej energie je cieľom určiť takú zostavu zdrojov, ktorá by s najmenšími nákladmi pokrývala spotrebu elektrickej energie počas hodnoteného obdobia. Znamená to minimalizovať náklady na výrobu elektrickej energie pri dodržaní primeranej úrovne spoľahlivosti, pri minimalizácii dopadov na životné prostredie, a to všetko pri súčasne najmenšom riziku, vyplývajúcom z nesprávneho rozhodnutia. Prakticky to znamená, že počas celého sledovaného obdobia sú simulované náklady prevádzky a výstavby zdrojov vrátane poplatkov za znečistenie životného prostredia, odvodov do štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení. Prevádzka sústavy zdrojov sa v každom roku optimalizuje pri predpokladanom vývoji základných vstupných údajov (spotreba, investičné náklady, ceny palív a pod.) vrátane ich pravdepodobných odchýliek. Pri spracovaní analýz sa použili vstupné ekonomické ukazovatele z doteraz realizovaných, prevádzkovaných a pripravovaných zdrojov elektrickej energie na Slovensku i vo svete. Pokrývanie vývoja spotreby elektrickej energie Slovensko má podstatne nižšiu spotrebu elektrickej energie na obyvateľa ako krajiny s rozvinutou ekonomikou. Zníženie súčasnej miery nezamestnanosti a priblíženie hospodárstva podmienkam EÚ bude jednoznačne vyvolávať rast spotreby elektrickej energie, ktorý je sprievodným znakom rastu životnej úrovne. Aj pri optimistických predpokladoch rozvoja kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla ako aj zdrojov využívajúcich obnoviteľné energie, nebudú pokryté požadované prírastky spotreby elektrickej energie, ktoré zabezpečia potrebný rast hospodárstva a s tým spojený rast spotreby elektrickej energie. Problematiku dokončenia blokov EMO 3, 4 nemožno riešiť oddelene od koncepcie rozvoja celej elektrizačnej sústavy. Mimoriadnym dopadom na jej prevádzku bude odstavenie 1. a 2. bloku v jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Scenár s dokončením EMO 3, 4 je riešený ako náhrada. Dokončenie EMO 3, 4 bude znamenať pokračovanie prevádzky 6-tich jadrových blokov VVER 440 tak ako je to skutočnosťou od tohto roku. Získa sa tým významný zdroj elektrickej energie na 40-ročné obdobie a posilní energetická bezpečnosť Slovenska. Na druhej strane, v najbližších 10-tich rokoch sa predpokladá vyradenie z prevádzky okolo 1800 MW, čo predstavuje viac ako dvojnásobok výkonu EMO 3, 4. K vyradeným kapacitám patria výkony V-1 (880 MW), tretí a štvrtý blok v elektrárňach Nováky a Vojany (440 MW)a ďalšie dožívajúce výkony a tie, ktoré nebudú môcť prevádzkovať v dôsledku dodržania zákona o ochrane životného prostredia. Obavy z nevyužitia inštalovaného výkonu nových blokov EMO 3, 4 sú preto neopodstatnené. Náklady na výrobu elektrickej energie Z vykonaných rozsiahlych výpočtov jednoznačne vyplýva, že súčasná hodnota nákladov na zabezpečenie pokrytia spotreby elektrickej energie je vyššia pri náhrade blokov V-1 klasickými zdrojmi ako dokončením EMO 3, 4. Súčasná hodnota nákladov klesá v oboch scenároch neskorším odstavením blokov V-1.
Náklady na výrobu z blokov V-1 sa po roku 2005 očakávajú okolo 600,- Sk/MWh. Takéto náklady predstavujú zlomok nákladov nových zdrojov, u ktorých sa pohybujú okolo 1300 až 1600, -Sk/MWh. Je preto nepochopiteľná argumentácia uvedená v správe ministerstva hospodárstva, že odstavením V-1 sa náklady na zabezpečenie výroby elektrickej energie môžu dokonca znížiť. Ekonomické výsledky potvrdzujú, že dokončenie blokov EMO 3, 4 predstavuje vynaloženie najmenších prostriedkov pri zabezpečení spotreby elektrickej energie oproti iným konkurenčným riešeniam. Podľa výsledkov riešenia štúdie najnižších nákladov bolo zistené, že pri náhrade V-1 v rokoch 2006 a 2008
Riziká a neistoty dosiahnutia kladných ekonomických výsledkov sú nižšie pri dokončení EMO 3, 4. Váha investičnej zložky počas výstavby je vysoká, ale na druhej strane, nízka palivová zložka a jej dlhodobá stabilizácia počas životnosti zdroja výrazne znižuje riziká budúceho cenového vývoja elektrickej energie. Pri elektrárňach na fosílne palivá je vysoká miera rizikovosti najmä z dôvodu palivovej zložky nákladov.
V zahraničnom obchode, počas životnosti EMO 3, 4, dôjde k zníženiu nárokov na dovozy okolo 130 mld. Sk oproti riešeniu náhradou za klasické zdroje. Porovnávané sú dovozy počas výstavby, prevádzky, likvidácie elektrárne a ukladania odpadov oproti výstavbe klasických zdrojov. Odporcovia jadrovej energetiky argumentujú tým, že sa dá elektrická energia nakúpiť za nižšie ceny, než aká by bola cena elektrickej energie vyrobenej v EMO 3, 4. Je to krátkozraké. V súčasnom období prevláda ponuka nad dopytom, ceny sú nižšie. Po vyčerpaní súčasných výkonových rezerv nenájde sa výrobca, ktorý by predával bez zisku elektrickú energiu z novopostavených zdrojov, navyše za prenos elektrickej energie bude treba platiť tranzitné poplatky. Preto cena nakupovanej elektrickej energie nemôže byť dlhodobo pod úrovňou nákladov EMO 3, 4. Už v prvej polovici životnosti budú patriť náklady na výrobu v Mochovciach k najnižším nákladom medzi tepelnými zdrojmi, podobne ako je to v súčasnosti u blokov v Jaslovských Bohuniciach. Tento vývoj je objektívny a potvrdený doterajšími štatistickými výsledkami. Zo strategických dôvodov bude dlhodobé zabezpečenie výroby elektrickej energie na vysoko spoľahlivej palivovej základni, pri ktorej možno vytvárať dlhodobé zásoby a dodávky diverzifikovať. Štátny fond likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnymi odpadmi bude mať vyššie predpoklady dostatočnej tvorby. Vysoko, stredne a nízkoaktívne odpady a vyhorené palivo budú ukladané do rovnakých objektov ako z ostatných jadrových elektrární. Prevádzka blokov EMO 3, 4 preto významnou mierou prispeje k zníženiu merných nákladov na jednotku množstva uložených odpadov a tým k zvýšeniu pravdepodobnosti dostatočnej tvorby štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení. Sociálne dopady - dokončenie EMO 3, 4 bude prínosom pre spoločnosť. Počty prevádzkových pracovníkov, ako aj ich odborné a praktické skúsenosti budú po predčasnom odstavení V-1 približne zachované súčasne, ale pri výstavbe bude 5 rokov zamestnaných okolo 4 tisíc pracovníkov. Tieto fakty významne prispejú k riešeniu nezamestnanosti. Vonkajšie náklady pri výrobe elektrickej energie Vonkajšie, alebo externé náklady palivových cyklov, sú náklady dopadajúce na spoločnosť a životné prostredie, ktoré nie sú účtované výrobcom a neplatia ich priamo ani spotrebitelia elektrickej energie, to znamená, že nie sú zahrnuté v jej cene. Tieto náklady zahrňujú škody na prírodnom a vybudovanom životnom prostredí, ako sú vplyvy znečistenia vzduchu na zdravie, stavby, úrodu, lesy a globálne otepľovanie, choroby z povolania, úrazy a ďalšie. Tradičné ekonomické prístupy pri hodnotení palivových cyklov mali tendenciu ignorovať tieto účinky. Štúdie vonkajších nákladov boli dlhé roky predmetom intenzívneho výskumu, ktorý bol iniciovaný a podporovaný Európskou komisiou. Tento projekt vznikol na začiatku 90-tich rokov s názvom ExternE. Cieľom bolo stanovenie vonkajších nákladov rôznych energetických systémov na spoločnosť, pričom náklady na zdravie tvorili hlavnú zložku týchto nákladov.
Ministerstvo hospodárstva s cieľom preukázať neefektívnosť dostavby EMO 3, 4 označuje vonkajšie náklady ako fiktívne. V svojich výrokoch v plnom rozsahu ignoruje škody na životnom prostredí a zdraví obyvateľstva, spôsobené prevádzkou energetických zariadení pri rôznej stratégii rozvoja elektrárenských zdrojov. Ministerstvo životného prostredia síce uznáva tieto náklady, ale výrazne nižšie ako sú vyčísľované v krajinách, kde už bola implementovaná metodika výpočtu vonkajších nákladov. Tomuto názoru je tiež možné oponovať. Cena ľudského života je u nás nižšia? Tona oxidu siričitého nedevastuje životné prostredie tak ako v zahraničí? Dlhodobé zabezpečenie výroby elektrickej energie zo 6-tich blokov VVER aj po predčasnom odstavení blokov V-1 by malo patriť medzi strategické priority rozvoja elektroenergetiky pri zabezpečovaní spotreby elektrickej energie, ale aj pri ochrane životného prostredia.
Záver Doteraz urobené analýzy potvrdzujú, že pre súčasného investora, Slovenské elektrárne, a. s. ako i Slovenskú republiku, je výhodnejšie dokončiť bloky EMO 3, 4, a to z pohľadu strategického, ekonomického, ekologického, sociálneho, z pohľadu zníženia salda zahraničného obchodu, ako i ďalších rizikových faktorov. Odporúča sa pokračovať v riešení projektu financovania dostavby za pomoci zahraničných a domácich investorov. Autori: URSÍNY, J., BÍRO, L., Bratislava |
|
|
Na
Slovensku nebola doteraz urobená národná implementácia výsledkov
riešeného projektu ExternE. Niektoré výsledky zo zahraničia sa dajú
zovšeobecniť aj napriek tomu, že sú v špecifickej závislosti na
rozsahu dotknutej populácie a lokalite. Podľa zahraničných údajov
sa dá očakávať, že pri výrobe v jadrových elektrárňach s uložením
vyhoreného paliva v hlbinnom úložisku budú vonkajšie náklady pod
10 halierov na vyrobenú kilowatthodinu. V prípade alternatívnej náhrady
klasickými zdrojmi to bude predstavovať najmenej 50 halierov na kWh.
Tieto, na prvý pohľad nevýznamné sumy ale znamenajú, že náhradou
EMO 3, 4 klasickými tepelnými zdrojmi budú škody na prírodnom a
vybudovanom životnom prostredí predstavovať najmenej o 80 miliárd
korún viac ako pri 40-ročnej prevádzke EMO 3, 4. Ignorovať takýto
údaj pri strategickom rozhodovaní znamená presunúť záťaž na budúce
generácie, pričom následné riešenie dôsledkov môže byť oveľa náročnejšie.
