Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

Úvod

Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,ktoré pochádzajú z jadrových elektrární,je často spomínané ako najdôležitejší nevyriešený problém jadrovej energie.Avšak existuje rozsiahly vedecký a technický konsenzus o tom,že so všetkými kategóriami rádioaktívnych odpadov je možné nakladať a uložiť ich v súlade so všetkými požiadavkami orgánov dozoru,pri starostlivom použití súčasne dostupných technológií.Viaceré fázy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,vráta-
ne ukladania nízko aktívnych a stredno aktívnych odpadov sú skutočne bezpečne vykonávané rutinnými priemyselnými postupmi.Sú vyvíjané a zavádzané stratégie na skladovanie a ukladanie vysoko aktívnych a dlho žijúcich odpadov do hlbinných geologických úložísk.Spravodajca by rád vyjadril svoju vďaku expertom,ktorí reprezentujú Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (IAEA),Agentúru jadrovej energie OECD (NEA),Francúzsku národnú agentúru pre rádioaktívne odpady (ANDRA),Švédsky inšpektorát jadrovej bezpečnosti a Ruské ministerstvo jadrovej energie za ich účasť na diskusiách,organizovaných Výborom pre vedu a technológiu a za ich cenné príspevky na vypracovanie správy.

Základné princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

Osobitná pozornosť nakladaniu s rádioaktívnymi odpadmi je venovaná vo všetkých štátoch,prevádzkujúcich jadrové elektrárne,ale zasahuje aj do všetkých štátov,kde sa používajú rádioaktívne materiály pre medicínske,priemyselní a výskumné účely.

„Základné princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi “,ako ich formulovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) sú uvedené v prílohe 1.

Ako bolo spomínané pri parlamentných rozpravách,ktoré organizoval vbor pre vedu a technológiu s expertmi na poli jadrovej energetiky,sú hlavné princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi nasledovné:

   a)   zodpovednosť za nakladanie s odpadmi musí byť posúdená pri schvaľovaní
         nových projektov,

   b)   producenti odpadov musia niesť zodpovednosť,produkovať finančné zdroje
         na nakladanie s týmito materiálmi takým spôsobom,aby nevznikali záväzky
         budúcim generáciám,

   c)   s odpadmi musí byť nakladané spôsobom,ktorý zaistí akceptovateľnú
         ochranu ľudského zdravia a životného prostredia a poskytne budúcim
         generáciám minimálne takú úroveň bezpečnosti,aká je akceptovateľná dnes,

   d)   stratégia nakladania s odpadmi nesmie byť založená na predpoklade
         stabilnej sociologickej štruktúry pre nekonečnú budúcnosť,ani na 
         technologickom pokroku.Musí pomôcť k odovzdaniu pasívne bezpečnej
         situácie,ktorá sa nebude spoliehať na aktívne inštitucionálne kontroly.

Existujú tri spôsoby,ktorými môžu byť dosiahnutý základný ciel nakladania s rádioaktívnymi odpadmi -ochrana tejto a nasledujúcich generácií pred neprijateľnou expozíciou žiareniu:

• zabalením,všeobecne použitím prírodných a človekom vytvorených bariér na dosiahnutie účinnej izolácie odpadov,až kým ich rádioaktivita poklesne na úroveň,ktorá už viac nepredstavuje neprijateľné riziko,
  
  
• rozptylom,ktorý zaistí že odpady budú natoľko rozptýlené do prostredia,že už viac nepredstavujú neprijateľné riziko pre ľudí akýmkoľvek spôsobom a v ktoromkoľvek čase,
  
  
• alebo kombináciou zabalenia,rozpadu a neskoršieho rozptýlenia.

Podrobné plánovanie a riadenie každej fázy procesu nakladania s odpadmi musí byť také,že zaistí dosiahnutia vytýčeného cieľa.

II.Formy a riadenie rôznych typov odpadu

Rádioaktívne plyny:Prírodný rádioaktívny plyn radón je vypúšťaný v priebehu ťažby a spracovania uránovej rudy a obohacovania uránu.Dnes sa používajú pokročilé technológie na zníženie budúcich,už dnes nízkych dávok žiarenia,ktoré sa vyskytujú.Malé množstvá rádioaktívnych plynov sú produkované v reaktoroch a sú udržiavané pod tlakom vo vymieracích nádržiach na umožnenie roz-
padu krátko žijúcich súčastí a filtrácie pred ich vypustením.Vypúšťanie nízko aktívnych plynných odpadov je rozptyľované cez presne monitorované komíny.Sú dostupné technologické postupy na solidifikáciu dlho žijúcich zložiek a tým na ich úpravu pre ich uloženie.

Nízko rádioaktívne kvapaliny:pochádzajú z prevádzky jadrových reaktorov a prepracovateľských závodov.Obsahujú stopy štiepnych a aktivačných produktov z paliva a z chladiacich bazénov,v ktorých je palivo skladované a vyžadujú nejakú formu spracovania pred ich vypustením.Takéto postupy koncentrujú rádioaktivitu do pevnej,alebo kvapalnej formy,vhodnej pre uloženie a ako výsledok procesu je veľmi nízko aktívna kvapalina vypustená po prípadnom primeranom skladované,v súlade s autorizáciou lokality.

Nízko rádioaktívne odpadky:vznikajú všade,kde sa narába s rádioaktívnym materiálom.Takýto nízko aktívny odpad sa podrobuje procedúre zmenšenia objemu lisovaním,spaľovaním,alebo dekontamináciou pred jeho uložením do povrchového úložiska,alebo hlboko pod zem.Povrchové úložiská v priekopách a čoraz viac v inžinierskych zariadeniach už niekoľko desiatok rokov existujú vo viacerých zemiach a ukladanie v hĺbkach až do stovák metrov je už vykonávané,
alebo plánované vo viacerých štátoch.

Odpady z dekontaminácie:Približne 98%rádioaktivity v úplne odstavenej jadrovej elektrárni je sústredené v reaktoroch.Niektorí odborníci preto usudzujú,že reaktory by mali byť uzatvorené po istú dobu a takto využiť prirodzený rozpad rádioaktivity pred úplnou demontážou zariadenia.Iní nechcú roky čakať,kým sa ukončí tento proces:po ukončení demontáže vonkajších budov,obklopujúcich
reaktor sa pokračuje s demontážou reaktora samotného.Programy demontáže prototypových a výskumných reaktorov poskytli dostatočne rozsiahle skúsenosti s týmito vysoko aktívnymi časťami a dokázali,že takéto demontáže sú realizovateľné.Vonkajšie a okolité budovy sú obvykle demontované po konečnom odstavení elektrárne,pretože nepredstavujú osobitné ťažkosti a produkujú iba nízko a veľmi nízko aktívne odpady.

Stredno aktívne odpady:ako kaly z filtrov,palivové obaly a použité priemyselné a medicínske zdroje žiarenia môžu vyžadovať izoláciu po veľmi dlhú dobu a sú obvykle fixované v matriciach z cementu alebo bitumenu pred ich uložením.Takéto odpady vyžadujú naviac účinné tienenie,aby nepredstavovali riziko v prípade nehody:preto s ukladané v plechových sudoch s dodatočným pridaním betónu pre tienenie.Ich uloženie je možné v masívnych štruktúrach povrchových úložísk,alebo v podzemí v hĺbke 50 až 500m v betónom upravených kavernách existujúcich baní,na koniec uzavretých betónom.Dlho žijúce odpady so strednou úrovňou aktivity sú skladované v skladoch po dobu vývoja hlbinného geologického úložiska.Stav stredno a nízko aktívnych úložísk v rôznych štátoch sveta v roku 1996 je uvedený v prílohe 2.

Vysoko aktívne odpady:sú buď vo forme vyhoreného paliva,alebo koncentrované odpady z prepracovania.V oboch prípadoch je potrebné masívne tienenie ako aj isté obdobie na chladenie pre umožnenie odvodu zvyškového tepla:toto sa obvykle deje v chladiacich bazénoch pri rektoroch,alebo v centralizovanom sklade.
Použité palivo,ktoré nebolo prepracované je uzatvorené v kontejneroch,
navrhnutých tak,aby vydržali záťaž stoviek až miliónov rokov.Vysoko rádioaktívny odpad z prepracovania je vitrifikovaný a uzatvorený do nerezových kontejnerov.Oba typy vysoko aktívnych odpadov budú ukladané do hlbokého podzemia v stabilných geologických formáciách,ktoré sú predmetom podrobného skúmania pred zahájením prevádzky úložiska.Avšak je istou technickou výhodou oneskoriť definitívne uloženie o niekoľko desaťročí,počas ktorých významne poklesne produkcia tepla z vysoko aktívnych odpadov.Doteraz žiaden štát nezačal s konečným ukladaním,hoci plány štúdie a budovanie sú vykonávané.Takisto sa vykonávajú práce na transmutácii vysoko aktívnych dlho žijúcich odpadov na nízko
a stredno aktívne odpady.

III.Geologické úložisko

Ukladanie dlhožijúcich rádioaktívnych odpadov v hlbokých a stabilných geologických formáciách predstavuje rad technických výhod,ktoré viedli k širokému medzinárodnému konsenzu o tomto riešení medzi odborníkmi.

Iné možnosti ukladania,ktoré by mali pomôcť k dlhodobej izolácii odpadov od biosféry boli tiež posudzované:uloženie v polárnej ľadovej pokrývke,alebo v extraterestriálnom priestore sú veľmi zle kontrolovateľné.Pre uloženie pod hlbokým dnom oceánu by asi bolo ťažko získať medzinárodný súhlas.

Bezpečné ukladanie dlho žijúcich odpadov v hlbokom podzemí je založené na oddelení viacnásobnými bariérami,z ktorých jedny sú konštruované štruktúry úložiska samotného a zadržiavacie vlastnosti skalného masívu medzi úložiskom a povrchom.Existujú viaceré rôzne typy geologických formácií,ktoré môžu poskytnúť potrebnú ochranu a zabezpečiť,aby rádioaktivita odpadov poklesla rozpadom na zanedbateľnú úroveň predtým,než by sa dostala do biosféry.

Princíp dlhodobej izolácie,ktorá sa používa v hlbinných geologických úložiskách je obvykle prostriedkom,ktorým je biosféra chránená od podstatne väčších množstiev toxických a rádioaktívnych materiálov,než sa vyskytujú prirodzene na zemi.Nie je to práve najlacnejší koncept nakladania s odpadmi,avšak náklady môžu byť hradené v prípade jadrovej výroby elektrickej energie v súlade s princípom„znečisťovateľ platí “ako malý podiel nákladov na výrobu jadrovej
elektrickej energie.

Existuje stále pokračujúca verejná diskusia o etickej stránke geologického ukladania ako preferovanej možnosti na nedefinované uloženie a stratégiu monitorovania.Prívrženci tohoto spôsobu argumentujú,že má byť vynakladané úsilie na kontinuálne vyvíjanie alebo vylepšovanie možností pre konečné riešenie.Táto generácia musí poskytnúť nasledujúcim generáciám skúsenosti, finančné zdroje a možnosť zaoberať sa s problémom jadrového odpadu.Budúce generácie budú mať za úlohu nájsť definitívne riešenie.Niektorí považujú tento
prístup za neetický,pretože v skutočnosti vždy prenáša zodpovednosť za reálne činy na ďalšiu generáciu.

Riešenie uložením sa vyhýba ťažkosti predpovedania ďalekej budúcnosti,ale má nedostatok,že stále predpokladá stabilitu budúcich spoločností,ktorá je potrebná na vykonávanie potrebných bezpečnostných a inštitucionálnych opatrení.Nesmie sa zabúdať nabudúce spoločnosti,ktoré by si mohli privyknúť na existenciu a blízkosť úložísk,a postupne ignorovať s nimi spojené riziko.

Boli vykonávané štúdie o realizovateľnosti medzinárodného úložiska.Tie  poukázali,že asi neexistujú technické,ekonomické alebo právne prekážky,ale politické problémy,spojené s týmto riešením robia takéto úložisko nepravdepodobné v blízkej budúcnosti.

IV.Množstvá rádioaktívnych odpadov

Jadrová elektráreň s výkonom 1000 MW spotrebuje asi 80 kg ľahko obohateného uránu za deň.Podobná uhoľná elektráreň spotrebuje asi 7000 ton uhlia denne.

Priemerná ročná produkcia odpadov jadrovej elektrárne s výkonom 1000 MW predstavuje:

• vysoko aktívne odpady (vyhorené palivo):25 až 27 ton (prepracované a vitrifikované palivo -asi 3 m3,
  
  
• stredo aktívne odpady:310 ton
  
  
• nízko aktívne odpady (kontaminované oblečenie,nástroje a pod.):460 ton.

Uhoľná elektráreň takého istého výkonu,hoci aj vybavená čistou uhoľnou technológiou emituje približne:

• 900 ton SO 2
  
  
• 4500 ton NO x
  
  
• 6 500 000 ton CO 2
  
  
• 400 ton rôznych odpadových ťažkých kovov.

Je zrejmé,že množstvo jadrového paliva,jeho transport,skla- dovanie a množstvo odpadov je oveľa menšie ako u fosílnych palív.FORATOM odhaduje,že tona uránu vyprodukuje toľko energie ako 20 000 ton uhlia.Vo Veľkej Británii (ktorá bola v Európe prvou krajinou, ktorá použila jadrovú výrobu elektrickej energie)budú všetky rádioak- tívne odpady,vyprodukované všetkými zdrojmi budú takého istého
množstva,ako odpadky vyprodukované v Británii za tri týždne.A z týchto jadrových odpadov asi 90%sú nízko aktívne odpady.

FORATOM odhaduje,že množstvo rádioaktívnych odpadov z jadrových elektrární celého sveta v roku 1987 boli 6000 ton vyhoreného paliva.Ak by rovnaké množstvo elektriny bolo vyrobené v uhoľných elektrárňach,potom vyprodukované toxické ťažké kovy ako ortuť,arzén,vanád a pod.by predstavovali asi 100 000 ton.Čo naviac,rádioaktivita časom mizne pokiaľ toxické materily zostávajú toxickými navždy - a tie zostávajú na povrchu Zeme.

V.Transport jadrového odpadu

Základom regulácie a postupov pre transport jadrových materiálov sú dva princípy:

1)   transportné postupy musia minimalizovať pravdepodobnosť
      výskytu nehody,

2)   materiál musí byť zabalený tak,že v prípade výskytu neho-
      dy neunikne rádioaktívny materiál.

Bezpečnostné pravidlá,ktoré sa používajú pre prepravu sú založené na dokumente IAEA „Regulations for Safe Transport of Radioactive Materials “
(Predpisy pre bezpečnú prepravu rádioaktívnych látok).Ich cieľom je ochrana osôb,majetku a životného prostredia pred pôsobením žiarenia počas prepravy rádioaktívneho materiálu (vrátane odpadov).Takáto
ochrana je dosiahnutá požiadavkou na obalové súbory rádioaktívneho obsa-
hu,kontrolu vonkajších úrovní žiarenia,prevenciou kritičnosti a prevenciou poškodenia teplom.

Predpisy sa vzťahujú na prepravu rádioaktívnych materiálov všetkými spôsobmi
po zemi,po vode a vo vzduchu,a zahrnujú všetky činnosti a podmienky s tým
a podmienky s tým spojené a vzťahujúce sa ku preprave:projektovanie,výroba,
údržba a opravy balenia,prípravy,odoslanie,naloženie, prevoz,vyloženie a prijatie na mieste určenia.

V predpisoch sa uplatňuje graduovaný prístup k účinnosti pravidiel, ktorý je charakterizovaný troma všeobecnými úrovňami záväznosti:

a)   rutinnými podmienkami transportu (bez nedostatkov)

b)   normálnymi podmienkami transportu (menšie nedostatky)

c)   nehodové podmienky transportu.

VI.Bezpečnosť a ochrana životného prostredia

Ochrana pred žiarením je založená na odporúčaniach Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu (ICRP),ktorá je založená na troch princípoch:oprávnenosti,
optimalizácie a obmedzovaní individuálneho rizika a individuálnej dávky.Tieto princípy sa používajú vo všetkých činnostiach s prvkom rádiologického rizika.

Princíp „oprávnenosti “sa uplatňuje na všetky činnosti,ktoré vedú k ožiareniu a ktoré majú byť oprávnené prínosom,ktorý prinášajú.Musí sa vychádzať z predpokladu,že všetky expozície,vrátane nízkych,môžu so sebou niesť isté riziko.Preto v prípade rádioaktívnych odpadov musí byť činnosť,ktorá vedie k nárastu množstva odpadov oprávnená.Výroba elektrickej energie z jadra znamená ušetrenie veľkých množstiev uhlia,ropy a plynu pred spálením pre výrobu elektriny a tým umožnenie budúcim generáciám,aby použili tieto zdroje.

Princíp „optimalizácie ochrany “udáva,že všetky expozície majú byť tak nízke,ako je rozumne dosiahnuteľné,alebo uskutočniteľné (ALARA a ALARP),pri čom sa berú do úvahy ekonomické a sociálne faktory.Slovo „rozumne “znamená bod,kedy náklady na dosahovanie ďalšieho zníženia už nízkeho rizika už nie sú oprávnené.
Možno načrtnúť paralelu s protinárazovými zvodidlami,ktoré existujú na diaľnici,ale nikto nenavrhne ich inštaláciu na poľných cestách,hoci by bezpochyby zvýšili bezpečnosť.Nájdenie primeranej rovnováhy medzi prínosom a nákladmi pre dosiahnutie zníženia rizika definuje optimalizáciu ochrany.

Tretí princíp ICRP,podľa ktorého je individuálna expozícia predmetom limitovania dávok a riadením rizika,je založený na porovnaní rizík spojených s expozíciou žiareniu s inými typmi rizika.Dávkové limity sú obvykle špecifikované v národných predpisoch.Je potrebné zdôrazniť,že prekročenie takýchto limitov za istých okolností môže byť vážnym prípadom podľa týchto predpisov,ale to neznamená,že by automaticky spôsobil vážne poškodenie exponovanej osoby.Pre pokračovanie s vyššie uvedeným prirovnaním:auto,ktoré prekročí povolený limit rýchlosti nespôsobí automaticky vážnu dopravnú nehodu.

VII.Medzinárodná spolupráca

Hlavnou úlohou medzinárodných organizácií,ktoré sa zaoberajú špecifickými témami ako je jadrová energia je vytvorenie odporúčaní, podľa ktorých sú vytvorené národné kritériá,predpisy a pravidlá pre nakladanie s jadrovými od-
padmi a na uľahčenie spolupráce medzi národnými programami,pre dosiahnu-
tie pokroku a dosiahnutie technického a legislatívneho konsenzu a na šírenie
informácií na vlády a na širokú verejnosť.

Hlavné medzinárodné organizácie sú:Vedecká komisia Spojených národov
pre efekty atómového žiarenia (UNSCEAR),Medzinárodná komisia pre rádiologic-
kú ochranu (ICRP),Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA),Sve-
tová zdravotnícka organizácia (WHO),Jadrová energetická agentúra OECD (NEA),
Európska komisia svojim Dohovorom EURATOM.

Existujú viaceré spoločné výskumné projekty,riadené medzinárodnými organizáciami,najvýznamnejšie oblasti medzinárodnej spolupráce na poli nakladania s rádioaktívnymi odpadmi sa orientujú na ocenenie bezpečnosti úložísk.Žiadna z medzinárodných organizácií nepredstavuje priamu úlohu v riadení nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,hoci IAEA má významnú úlohu ako súčasť svojich povinností podľa Dohovoru o nerozširovaní jadrových zbraní.

„Spoločná konvencia o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosťou nakladania s rádioaktívnymi odpadmi “,vypracovaná pod záštitou IAEA uznáva,že definícia stratégie jadrového palivového cyklu náleží štátu.Bola dosiahnutá dohoda,že táto konvencia bude „sesterskou “konvenciou ku Konvencii o jadrovej bezpečnosti ktorej signatári a prítomné štáty sú uvedené v prílohe 3.

VIII.Situácia na národnej úrovni

Národné kritériá,predpisy a pravidlá sú založené na medzinárodných odporúčaniach.Odlišujú sa od štátu ku štátu,v zvislosti od ekonomickej,sociálno politickej,právnej a inštitucionálnej štruktúry alebo od všeobecných geografických podmienok.Odhliadnuc od rozdielov (ktoré často spočívajú v takých technických detailoch,ako je vyjadrenie limitu dávky buď vo veličine rizika dávky,alebo kolektívnej a individuálnej dávky,prípadne v limite rizika a pod.)existuje rozsiah-
ly súlad medzi všeobecnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu a taktiež v tom,že je potrebné brať do úvahy neurčitosti v ocenení bezpečnosti pri stanovovaní bezpečnostných medzí.

Vo všetkých štátoch OECD,ako oj vo väčšine štátov strednej a východnej Európy je zodpovednosť za bezpečnosť uložená prevádzkovateľovi jadrového zariadenia,pokiaľ zodpovednosť za legislatívne riadenie majú vlády.Úrad dozoru, ktorý je splnomocnený vládou je zodpovedný za dozor a kontrolu všetkých skutočností, ktoré sú spojené s bezpečnosťou.

Prehľad atómových zákonov v strednej a východnej Európe je uvedený v prílohe 4.

IX.Všeobecné informovanie verejnosti

V médiách sa objavuje výdatný tok informácií na tému jadrového odpadu.Na nešťastie sú tieto informácie veľmi často orientované proti jadrovej energii všeobecne.Objavujú sa dva hlavné dôsledky:na jednej strane neinformované ľudia ľahko uveria,že nevýhody jadrovej energie ďaleko prevážia jej výhody a že počet bezpodmienečných oponentov jadrového priemyslu sa zvyšuje.Na druhej strane informovaní ľudia sú náchylní uveriť,že všetky informácie o potenciálnych nebezpečenstvách,spojených s jadrovou energiou sú nepravdivé a preto nie
sú schopní ich posúdiť s dostatočnou serióznosťou.

Dva príklady môžu ilustrovať situáciu.V lete 1997 spôsobili alarmujúce vyhlásenia Greenpeace o vypúšťaní rádioaktivity z prepracovateľského závodu v La Hague intenzívnu debatu.Oficiálne stanovisko francúzskeho ministra životného prostredia sa pokúsilo eliminovať príčiny paniky tým,že vysvetlili,že vypúšťanie do mora znižuje riziko veľkej populácie.

Asi o dva roky neskôr sa médiá zamerali na relatívne krátky čas na informáciu,že počas viac ako troch desaťročí Sovietsky Zväz a neskôr Rusko tajne pumpovali milióny kubických metrov jadrového odpadu (čo predstavuje polovicu jadrového odpadu,ktorý bol doteraz vyprodukovaný)priamo do zeme,v blízkosti riek Volga,Ob a Jenisej.Množsvo injektovanej rádioaktivity bolo odhadnuté na tri bilióny Curie.
Pre porovnanie - Černobyľská havária spôsobila vypustenie asi 50 miliónov Curie (z toho najviac v krátko žijúcich izotópov,ktoré sa rozpadnú v priebehu niekoľkých mesiacov).

Porovnanie stupňa závažnosti dvoch situácií uvedených v príkladoch,ktoré obe boli oznámené v médiách,by mohli byť smiešne.Jednako,čiastočne vplyvom hore uvedených príčin mohol povrchný pohľad oba prípady zahrnúť do veľkej kategórie „tlačových tvrdení “a pri tom výrazne zvýšil dôležitosť prvej udalosti a výrazne znížil významnosť druhej.

Ak neobmedzene zahrabávané odpady v Rusku by prenikli na povrch,spôsobilo by to regionálne kalamity pozdlž riek po ich toku.Experti tvrdia,že ak rádioaktívne odpady sa rozptýlia po svetových oceánoch,mohlo by to spôsobiť globálny nárast defektných pôrodov a smrtí z rakoviny.Bez čakania na takéto katastrofické efekty v globálnej mierke by mohli starostlivé štúdie faktov v blízkosti spomínaných miest umožniť významné zvýšenie vedomostí a nakladaní s jadrovými odpadmi.

Záver

Akákoľvek výroba energie spôsobuje nárast odpadov.Nakladanie s nimi musí byť predmetom trvalého a prísneho vedeckého riadenia.Jadrová energia sa javí byť predmetom prílišnej pozornosti,venovanej odpadom z výroby energie.Medzi hlavnými príčinami tejto nevyváženej situácie je prijímanie neprimeraných informácií verejnosťou.

Legislatívna základňa pre nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi existuje a jej znalosť a rešpektovanie musí automaticky viesť ku všeobecnej dôvere k prijatým,alebo uvažovaným riešeniam.Tie musia vyhovovať zdravotným i ekologickým kritériám.Je podstatné,aby zainteresované úrady a podniky naďalej zvyšovali transparentnosť vo všetkých činnostiach v jadrovom odvetví.Musí byť kladený dôraz na trvalú snahu o stále zlepšovanie technológií,používaných v nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

Medzi tým by mala byť posilnená medzinárodná spolupráca vo výskumných programoch a v politickej rovine,tak,aby riešenia,ktoré vedú k medzinárodnému konsenzu (ako napríklad vytvorenie medzinárodného úložiska)sa mohli stať realitou.

Späť na obsah čísla