Trendy jadrovej energetiky vo svete

História vzniku jadrovej energetiky

Medzi odborníkmi a historikmi nie je zhoda o tom,čo sa dá považovať za zrod jadrovej éry.Či to boli teoretické práce fyzikov,objavenie štiepnej reakcie Ottom Hahnom,či praktické pokusy,ktoré vyústili do prvej štiepnej reakcie vo Fermiho reaktore CP-1 v podzemí Chicagského štadióna,alebo až prvý elektrický prúd,ktorý vyrobili v pokusnom reaktore EBR-1 v roku 1951 vo výskumnom zariadení US -Departement of Energy s výkonom 200 kWe,či uvedenie do prevádzky tzv.prvej jadrovej elektrárni v Obninsku,v Ruskej časti Sovietskeho zväzu.

Kríza päťdesiatych rokov,politické usporiadanie sveta a priradenie významu strategickej suroviny primárnym zdrojom energie prinútili veľmoci,aby vážne uvažovali s jadrovou energiou ako alternatívou k fosílnym palivám.Vzniká rad technológií,projektujú,stavajú a uvádzajú sa do prevádzky rôzne druhy reaktorov.Vývoj v budúcnosti ukáže,že pre priemyselné využitie sa hodia iba niektoré z veľkého množstva typov reaktorov a elektrární.

Verejnosti sa oznamuje začiatok „atómového veku “na Svetovej výstave v Bruseli,v roku 1958 postavením objektu Atómium,ako symbolu tejto svetovej výstavy.Je to práve Belgicko,ktoré svojím otvoreným prístupom zohrá významnú úlohu akéhosi katalyzátora pri zrode európskej cesty jadrovej energetiky,ktoré pomôže prekonať nacionalistické predsudky technickými argumentmi.

Ropné krízy,problémy s dobývaním uhlia i výsledky vojenského výskumu vyústili do silného rozvoja jadrovej energetiky.Veľmoci si uvedomovali,aké možnosti tento druh energetického priemyslu poskytuje a začína vznikať nové silné odvetvie priemyslu,zameraného na vývoj a výrobu zariadení,komponentov a systémov pre jadrové elektrárne.Vysoké technologické požiadavky súčasne vedú k rozvoju te-
chológií a k rozvoju systémov kvality,diagnostiky a testovania.Absolútna priorita bezpečnosti privádza jadrový priemysel na prvé miesto v úrovni technológie a bezpečnosti,pred dovtedy bezkonkurenčný letecký priemysel.

Jadrová energetika v dnešnom svete

Podiel jadrovej energie na výrobe elektrickej energie sa neustále zvyšuje,v niektorých štátoch,ktoré nemajú dostatok fosílnych palív,je už viac ako polovica elektrickej energie vyrobená v jadrových elektrárniach.Objavuje sa tiež nový argument pre rozvoj jadrových elektrární -identifikácia a kvantifikácia škôd na životnom prostredí,spôsobených spaľovaním fosílnych palív.

Zdanlivo nedoriešený koniec jadrového palivového cyklu,dve historické havárie v Three-Mile Island a v Černobyle,podvedomé spájanie jadrových elektrární a jadrových zbraní,ako aj investičná náročnosť jadrového programu,ktorá si vyžaduje tútorstvo štátu spôsobili,že časť verejnosti prestáva byť priaznivo naklonená k jadrovej energetike,ale naopak.Vytrvalým pôsobením hlučných aktivistov,ktorí sa spájajú do viac či menej militantných „ekologických “organizácií (ktorí po každej svojej akcii zanechajú zničené životné prostredie aspoň v malom),predkladajú pseudoargumenty o škodlivosti a nesprávnosti využívania jadrovej energie,ako aj tvrdým nástupom konkurencie od uhlia,plynu a ropy sa vo verejnosti pomaly rozširujú názory,že s jadrovou energetikou nie je všetko
v poriadku.Ak k tomu pristúpia aj geopolitické argumenty a proces mienkotvorby v hlavných mestách menších európskych štátoch,môže sa jadrová energetika dostať na perifériu obľúbenosti.

Smerom do vlastných radov musíme sebakriticky priznať,že jadrová energetika a jadrový priemysel k tejto neobľúbenosti prispel aj sám.Spomínané podvedomé spájanie s jadrovými zbraňami,ale aj používanie výsledkov vojenského výskumu,ochrana informácií,ktorá niekedy viedla až informačnej izolácii,fyzická ochrana jadrových zariadení a v našich zemepisných šírkach i výška zárobkov manažerov i radových pracovníkov boli argumentmi,ktoré k popularite jadrovej energetiky rozhodne neprispeli.

Silná opozícia konkurenčných technológií priniesla plynové spaľovacie turbíny, plynové motory,paroplynový cyklus,fluidné technológie,odsírovacie zariadenia,denitrifikácie,čisté uhoľné technológie a cenovo príťažlivé ponuky importovaných palív.Musíme uznať,že skupiny,zaoberajúce sa ťažbou a úpravou palív,stavbou a prevádzkou klasických parných elektrární,ako aj pridružená infraštruktúra majú tiež svoje oprávnené životné záujmy.Zlepšenie životného prostredia v severných Čechách po komerčnom uvedení jadrovej elektrárne Temelín do prevádzky nebude vnímané tak citlivo,ako preradenie niektorých
tamojších blokov,či elektrární do studenej zálohy a zníženie spotreby a ťažby tamojšieho uhlia.

Prečo sa nestavajú nové jadrové elektrárne

Je pravdou,že v priemyselne vyspelých štátoch sa prakticky zastavila výstavba blokov jadrových elektrární.Uveďme si,aké boli pre to dôvody:

• inštalovaný výkon existujúceho parku elektrární je dostatočný na pokrytie dnešnej požiadavky spotreby i predpokladaného nárastu v najbližšom období.Prudký vývoj spotreby z minulých období sa prakticky zastavil. Priemyselné technológie i domáce spotrebiče znižujú energetickú náročnosť.Na druhej strane sa údržbou a prípadne aj retrofitom a novelizáciou dosahuje predĺženie životnosti
  existujúcich elektrárenských blokov.
  
  
• vstup privátnych spoločností do výroby elektrickej energie a otvorenie trhu.Súkromní investori majú záujem na rýchlej návratnosti investovaných prostriedkov.Pokiaľ štát neurčí ekologické podmienky,hľadisko ochrany životného prostredia je pre súkromné spoločnosti až druhoradé za ziskom.
  
  
• odstúpenie vlád štátov od riadenia výroby elektrickej energie.Štáty odovzdali výrobu elektrickej energie do riadenia trhových mechanizmov.Tým sa dostali do nevýhody energetické diela,najmä jadrové a vodné,ktoré síce majú nesporné ekologické výhody,majú nízke premenlivé náklady,ale vysokú investičnú náročnosť a relatívne dlhú dobu návratnosti.Tým sa štáty zbavili aj financovania výskumu a vývoja jadrových technológií,v dôsledku čoho úroveň jadrovej technológie v niektorých štátoch stagnuje.
  
  
• prebytok ponuky elektriny z okolitých štátov.Útlm priemyselných odvetví,
  ktoré sú náročné na spotrebu elektrickej energie spôsobil,že niektoré štáty majú prebytok kapacity.Konkurenčný boj znižuje potom cenu až do dampingových úrovní.
  
  
• dostatok elektrickej energie v základnom pásme.Spomínané trhové prostredie vedie výrobcov ku snahe získavať čo najlepšie ekonomické výsledky.To viedlo ku prevahe ponuky elektriny v základnom pásme a naopak,ku zvýšeniu ceny špičkovej elektriny.
  
  
• komplikované podmienky povoľovania a licencie.Vysoké požiadavky na bezpečnosť sú oprávnené a je reálne ich splnenie takmer v každej lokalite. Nastáva však horší stav,že orgány dozoru,alebo častejšie samosprávne, občianske a susedské organizácie kladú stále nové a nové požiadavky (väčšinou na štúdie a analýzy)a tak časovo odďaľujú udelenie licencie

Uvedené hlavné príčiny spôsobili,že výstavba jadrových elektrární vo vyspelých priemyselných štátoch sveta sa spomalila.Výnimkou je Japonsko,ktoré mimoriadne tlačí závislosť na dovoze primárnych energetických surovín.

Pohľad do budúcnosti

Jadrová energetika však budúcnosť bezo sporu má.Počet prevádzkovaných jadrových blokov vo svete i ich podiel na výrobe elektrickej energie dokazujú,že toto odvetvie má už dnes významnú úlohu.Otázkou budúcnosti sa zaoberali štúdie,vypracované pre Svetovú energetickú radu WEC,ktoré robili prognózu vývoja do roku 2100.Ohromný nárast počtu obyvateľov Zeme a myšlienka zaistiť všetkým,teda aj obyvateľom rozvojových krajín rovnaké životné podmienky,ako
majú obyvatelia priemyselných krajín sú predpoklady,ktoré pri nejadrových variantoch rozvoja signalizujú mohutný nárast emisií skleníkových plynov a z toho vyplývajúcu globálnu zmenu svetovej klímy.Možné postoje krajín tretieho sveta k týmto problémom sa dajú vytušiť napríklad z priebehu rokovaní o znižovaní emisií skleníkových plynov ku konferencii v Kyotó,kedy rozvojové krajiny odmietali záväzky znižovania emisií.

Hľadanie foriem získavania energie pre budúce desaťročia sa niekedy opiera o väčšie využitie alternatívnych zdrojov.Avšak i najväčší optimisti pripúšťajú,že masové nasadenie nových alternatívnych zdrojov sa nedá očakávať a ľudstvo stále nevie využiť s vyššou účinnosťou ohromné množstvá energie,ktoré dopadajú zo Slnka na Zem.Fotovoltické články a vrtule veterných generátorov majú zatiaľ veľmi nízku účinnosť a priveľa nedostatkov.Najvyšším využitím energie Slnka sa zatiaľ vyznačuje hydroenergetika.Prietočné a akumulačné vodné elektrárne sa uplatňujú na celom svete,avšak nie vždy sú hydrologické pomery adekvátne požiadavkám na energiu,nie vždy sa pri budovaní kaskád podarí zachovať rieke jej prirodzený charakter.Prečerpávacie vodné elektrárne pomáhajú zabezpečiť stabilitu a spoľahlivosť dodávok elektrickej energie.Geotermálna energia je dostupná iba v niektorých oblastiach.Spaľovanie biomasy a odpadov je rozhod-
ne zlepšením ľudského hospodárenia,je však zaťažené tvorbou oxidu uhličitého.
Otázka trvalo udržateľného života je pre budúce generácie realizovateľná iba s pomocou jadrovej energetiky.Pri tom netvrdíme,že má byť výlučným zdrojom energie.Vhodná kombinácia jadrovej energie,vodnej energie a alternatívnych zdrojov môže byť pre všetky kontinenty akceptovateľná.

Ako prispieť k lepšej budúcnosti jadrovej energetiky

Čo musíme urobiť,aby jadrová energetika bola viac prijímaná verejnosťou,aby bola očistená od nezaslúžených prívlastkov?Je potrebné verejnosti poskytovať informácie o tom,že:

• jadrová energetika nemá už dávno nič spoločné s jadrovými zbraňami,
  
  
• jadrové elektrárne sú zo všetkých druhov priemyselných elektrární najpriaznivejšie k životnému prostrediu,
  
  
• bezpečnosť jadrových elektrární po haváriách JE TMI a Černobyľ sa dnes dostala na vysokú úroveň a to jednak zlepšením technického zariadenia, zvyšovaním kvality personálu i zlepšením technických predpisov pre prevádzku
  
  
• problémy spracovania a ukladania jadrových odpadov sú vyriešené
  
  
• problém globálnej zmeny klímy je skutočne vážny
  
  
• zásoby fosílnych palív sa míňajú rýchlejšie,ako má naša generácia na to právo
  
  
• elektrická energia na Slovensku je vyrábaná tak,aby boli dosiahnuté najnižšie možné náklady,
  
  
• najlepšie ekologické a ekonomické parametre dosiahne energetická sústava Slovenska pri prevádzke šiestich jadrových blokov,
  
  
• po realizovanej postupnej rekonštrukcii je pasívna i aktívna bezpečnosť blokov V-1 v Jaslovských Bohuniciach porovnateľná s bezpečnosťou západoeurópskych blokov podobného veku,
  
  
• bloky jadrovej elektrárne Mochovce po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňajú tie najprísnejšie bezpečnostné kritériá,
  
  
• jadrové bloky „sovietskeho typu “po realizácii bezpečnostných vylepšení a pri prevádzkovaní kultúrnym západoeurópskym spôsobom sú vysoko bezpečné a nemajú nič spoločné s neľudskosťou bývalého „sovietskeho režimu “,
  
  
• a že prevádzkovanie jadrových elektrární na Slovensku uprednostňujeme nie z dôvodu príslušnosti k akejsi skupine,ale:
  
  
• s uvedomením si zodpovednosti za zásobovanie Slovenska elektrinou
  
  
• so zodpovednosťou za stav životného prostredia v slovenskom i globálnom meradle
  
  
• so zodpovednosťou za hospodársku sebestačnosť Slovenska,čo je otázka národnej bezpečnosti,
  
  
• s uvedomením si zodpovednosti za dosiahnutie sociálneho zmieru a zamestnanosti
  
  
• s uvedomením si príspevku k zodpovednosti za vývoj zahraničného obchodu Slovenska.

To poslanie bolo jedným z argumentov,prečo vzniklo Slovenské jadrové fórum. Chceme,aby sa v ňom stretli všetci,ktorí majú kladný vzťah k jadrovej energetike, aby sa súčasne zbavili záťaže politickej príslušnosti,či sympatií k politickým stranám.Chceme,aby sme dogmatické vyhlásenia kohokoľvek uviedli na pravú mieru predložením argumentov v grafickej,číselnej,alebo textovej podobe.Chceme aby v celej Európe prestali rezonovať hlasy antijadrového fundamentalizmu a aby podpora jadrového programu bola realizovaná spoločnými európskymi silami.

Späť na obsah čísla