|
|
|
Transformácia energetiky -aké sú
ciele?
(Úmysel rozdeliť elektroenergetiku na viaceré subjekty
- Prenos, Distribúcia, Jadrové, Klasické, Vodné, Opravárenské aktivity, atď.)
Je takmer slovenskou špecialitou, že ak sú
niekde problémy, tak začneme hneď všetko zvaľovať na organizačnú
štruktúru. Súčasné úmysly rozdeliť fungujúcu energetiku na
viacero subjektov nemá za sebou analýzu hodnú takého rezortu, akým
je energetika. Naopak slovenská energetika je vzhľadom na jej rozmery
a v porovnaní s inými elektrárenskými spoločnosťami dosť
atomizovaná a jej ďalšie delenie nedáva predpoklad racionalizácie,
ale zvlášť pri morálke, aká teraz v podnikateľskom prostredí vládne
to bude práve naopak.
Je viac ako pochopiteľné, že rôzne firmy a
firmičky, ktoré dodávajú energetike celé výrobné celky, alebo rôzne
služby (hlavne opravárenské, ale nielen) by chceli, aby každá dodávka
bola predmetom nového cenového rokovania. Pri existencií väčšieho
celku sú zo svojho pohľadu "znevýhodnení ", pretože každá
veľká dodávka je dohodnutá pre celok a podľa možností aj s množstevným
rabatom. Dodávatelia plynových turbín nemôžu a nechcú byť spokojní,
ak vidia jadrový blok, ktorý dokáže nahradiť niekoľko takýchto
turbín a odbyt takýchto turbín nie je dostatočný. Najlepšiu odpoveď
na ďalšiu atomizáciu energetiky dávajú, podľa môjho názoru,
tieto protiotázky.
Čo by malo byť cieľom takejto formy transformácie
- rozdelenia fungujúcej elektroenergetiky na viacero subjektov?
1. Nižšia cena
elektrickej energie?
Zníženie ceny elektrickej energie neprichádza do úvahy práve
naopak. Cena elektrickej energie podlieha vplyvom inflácie, devalvácie,
eskalácie na palivo, menej vodnatý rok, odpisy vplyvom nových investícií
a podobne. Od roku 1990 sa cena elektriny neriadila týmito ekonomickými
pravidlami.
2. Vyššia spoľahlivosť
dodávky elektrickej energie?
Rozdrobením celku na viacero subjektov sa spoľahlivosť nezvyšuje.
Toto potvrdzujú aj teoretické aj praktické skúsenosti. Integrovaný
kompaktný celok nemá "rozhrania "a nevyžaduje náročnú
kooperáciu samostatných subjektov, čo sú faktory indikujúce chyby a
poruchy.
3. Zlepšenie možnosti
dozoru z pohľadu vrcholových štátnych orgánov?
Rôzne úrady štátnej správy teraz riadia v zásade štyri subjekty
elektroenergetiky (ZSE, SSE, VSE, SE)a nechali ju padnúť takmer až na
dno. Po zriadení viacerých akciových spoločnosti nie je predpoklad,
že to pôjde lepšie. Zavedenie tzv. samoregulovanej energetiky nie je
zatiaľ urobené nikde na svete. Hlavne v prípade Slovenska, ktoré dováža
takmer 90 % všetkých primárnych palív by bolo určitým rizikom
nechať všetko na samoreguláciu.
4. Riešenie
zamestnanosti či prezamestnanosti?
Mzdové náklady v SE činia okolo 8 % z celkových tržieb a aj rozvodné
podniky sú pod hranicou 10 %. Ani radikálne znižovanie stavov nerieši
zatiaľ znižovanie nákladov v energetike (hoci aj tu sú určite
rezervy).
5. Zlepšenie postavenia
energetických subjektov pri totálnom otvorení trhu s elektrickou
energiou v budúcnosti?
Rozdrobenie výrobnej základne na viacero subjektov nedáva dobrú základňu
pre budúce obdobie otvoreného medzinárodného trhu s elektrickou
energiou. Silný subjekt je schopnejší odolávať veľkej konkurencií.
6. Riešenie obrovskej
zadlženosti energetiky?
Rozdelenie energetiky na viacero samostatných subjektov nerieši dlhy.
Dlhy sa musia splatiť a nie rozdrobiť. Ak by sa malo rozdrobením
pripraviť prostredie pre vstup zahraničného kapitálu, ktorým by sa
jednorázovo splatili dlžoby, treba uvažovať aj s tou eventualitou,
že zahraničný investor bude vyžadovať návratnosť investovaného
kapitálu a ročne bude požadovať primeraný zisk. Dlhy sa zmenou
majiteľa nerušia - pokiaľ sa neurobí účelový bankrot.
7. Zlepšenie podmienok
na získanie úverov?
Úverové podmienky sú veľmi závislé od rizika splácania daného úveru.
Integrovaný podnik má oveľa vyšší rating ako rozdrobené organizácie.
Risk zo splácania úveru je oveľa vyšší, pretože jednotlivec je
zraniteľnejší. Po rozdrobení maďarskej energetiky v správe
analytickej skupiny Financial Times sa konštatuje: zmena štruktúry v
maďarskej energetike sa odrazila nepriaznivo vo všetkých finančných
hodnoteniach a posunula ju na koniec väčšiny rebríčkov hodnotiacich
kritérií.
8. Privatizácia?
Zmena vlastníctva nemôže byť cieľ transformácie energetiky. Zmena
vlastníctva by mala byť iba prostriedok. Čo sa týka vlastníctva
napríklad:
-
Energetika v USA je takmer z 80 % v súkromných
rukách, ale legislatíva je oveľa prísnejšia, ako na Slovensku.
Elektrárenské spoločnosti nemôžu realizovať investičný
program podľa ľubovôle. Okrem toho dostanú predpísané palivo a
rodiny s nízkym príjmom majú oveľa nižšiu tarifu.
-
Energetika v severských krajinách je
hodnotená ako najviac decentralizovaná, avšak obyvateľ v Dánsku
si nemôže vybrať spôsob vykurovania svojho rodinného domu v
osobnom vlastníctve, pretože sú vyčlenené oblasti, kde je umožnené
vykurovanie súkromných domčekov iba s centralizovaného zásobovania
teplom, inde iba plynom a iba na zvyšku územia, ktoré nie je
plynofikované, možno vykurovať svoj domček elektrinou, alebo
vykurovacím olejom.
-
Energetika vo Veľkej Británii je "vzorom
"v deregulácií i napriek tomu vláda v januári 1998
zastavila s okamžitou platnosťou vydávanie povolení na stavbu
paroplynových elektrární a takto chce "dobrovoľne "
prinútiť elektrárenské spoločnosti POWERGEN a NATIONAL POWER,
aby odoberali domáce uhlie.
-
Vláda v SRN dáva vysoké štátne subvencie
uhoľným spoločnostiam, aby boli schopní konkurovať austrálskemu
uhliu (Ruhrkohle dostali 5 mld USD v roku 1997, to je viac ako je ročný
rozpočet SR), a cena elektriny je pritom oveľa vyššia ako na
Slovensku.
Ak by sa začalo s veľkou transformáciou a následne
s privatizáciou treba najprv pripraviť legislatívu -nie novelizovať
súčasnú, ale vypracovať novú, ktorá by určovala pravidlá pre nové
subjekty.
9. Zvýšenie
produktivity jednotlivých elektrární?
Slovenské elektrárne, a. s. ani ako celok nedokázali pri súčasnej
cenovej úrovni realizovať program zvyšovania účinnosti, napríklad
nasadzovaním regulovaných pohonov veľkých motorov a to z nedostatku
investičných prostriedkov. Ak sa celok ešte rozčlení, disponibilné
prostriedky na rôzne projekty sa výrazne zmenšia.
10. Zavedenie konkurencie?
Rozdelenie výroby do viacerých spoločností nastolí konkurenciu iba
zdanlivo. Jednotlivé výrobné zdroje majú rôznu funkciu v sústave a
iba máloktoré si môžu skutočne konkurovať. Okrem toho výstupný
produkt je pohotový výkon, ktorý môže dosiahnuť iba sústava
zdrojov rôznych druhov v závislosti od rýchlosti nábehu, rozsahu
regulačného výkonu, dĺžky opráv v roku, poruchovosti, zabezpečenia
dynamickej stability prenosovej sústavy, schopnosti regulovať napätie
a podobne.
Teória potvrdená v Anglicku hovorí, že pre ozajstnú konkurenciu je
potrebných aspoň 5 nezávislých subjektov (Pozor nie elektrární!!)
V Anglicku sú dominantné dva výrobné subjekty National Power a
Powergen, ktoré "diktujú "cenu na základe svojich marginálnych
nákladov.
11. Prispôsobenie sa
zahraničným energetickým štruktúram?
Ako zlý príklad zo zahraničia nech nám "slúži
"energetika v Maďarsku. Po sprivatizovaní jednotlivých elektrární
zahraničnými investormi nastalo všeobecné zvyšovanie cien. Nič iné
sa nezmenilo. Maďarská energetická sústava ďalej nemá dostatočný
výkon pre sekundárnu reguláciu a stavba takéhoto výkonu je viazaná
na ďalšie zvyšovanie ceny elektriny. Ak by sa pristúpilo k tak
drastickému kroku, je potrebná dôkladná analýza a prístup ako bol
použitý na príklad v Anglicku, kde privatizácia trvala niekoľko
rokov a bola vykonávaná 5-timi svetovými konzultačnými firmami (Coopers&Lybrand,
Artur Andersen, Price Waterhouse, Ernst&Young, Black and Veatch) s
pomocou mnohých ďalších. Analyzovať dopady treba z hľadiska vyššie
uvedených otázok a zvážiť ďalej dopady na životné prostredie,
cash flow, zamestnanosť, čo s uviaznutými nákladmi, delenie dlhov,
úverov a hlavne dopad na ceny elektrickej energie. Finančné dopady so
zmeny ratingu sú spomenuté vyššie.
Čo by bolo potrebné okamžite vykonať na
ozdravenie energetiky? Okamžité ZRIADENIE REGULAČNÉHO ÚRADU.
Jeho zriadením de jure bude ešte chvíľu trvať, kým začne fungovať
aj de facto. Treba si zobrať príklad zo zahraničia. Tam kde takéto
úrady fungujú, funguje aj energetika a to bez dlhov. Nový úrad musí
mať kompetencie pre celý energetický komplex nielen pre
elektroenergetiku (uhlie, plyn, voda).
V súčasnosti máme možnosť z diaľky
pozorovať rôzne "odborné " skupiny, ktoré sa snažia
navrhnúť novú štruktúru energetiky. Aký je cieľ tejto reštrukturalizácie?
Schovávať sa za Smernicu EU 96/92 nie je možné, pretože táto
nehovorí nič o právnickom, či fyzickom usporiadaní energetických
spoločností. Jej nesprávnu interpretáciu môžeme denno-denne vidieť
v rôznych príspevkoch "tiež odborníkov". Je pravdou, že sú
krajiny, ktoré oddelili prenosovú sústavu od výrobných aktivít aj
fyzicky (Holandsko, Španielsko, Veľká Británia, avšak väčšina
krajín to tak neučinila. Prístup Nemecka je úplne opačný. Naopak,
podľa vyjadrenia viceprezidenta RWE AG Joachima Strassburga na
konferencií POWERGEN vo Frankfurte v júni 1999 (výrobca elektrickej
energie, vlastník časti prenosovej sústavy, kde operuje a dodávateľ
elektriny na všetkých napäťových úrovniach a je najväčším
predajcom uhlia v Európe a druhým najväčším obchodníkom s uránom)
sa táto spoločnosť nebude zbavovať prenosovej sústavy, ale k
predmetu svojho podnikania sa chystajú pribrať aj plynárenstvo,
telekomunikácie, vodárenstvo a nakladanie s odpadmi.
Táto spoločnosť potom bude poskytovať takmer všetky služby pre zákazníkov
v jednej kancelárií. Jej sila je dostatočne veľká už teraz, je to
6 najväčší koncern v SRN, ktorý má dostatok finančných síl na
expandovanie aj do zahraničia. V Maďarsku vlastní 30 % distribúcie s
elektrickou energiou.
Hlavný problém, ktorý si kladie Smernica za cieľ je vytvorenie
trhu s elektrickou energiou vo vnútri EÚ medzi jednotlivými elektrárenskými
spoločnosťami, a nie medzi elektrárňami. Elektrárenské spoločnosti
si za určitých podmienok môžu a vedia konkurovať - nie však vždy
a za každú cenu.
Záver
Je pravda, že nie všetko funguje v slovenskej
energetike úplne bezchybne. To čo treba napraviť sa však nedá vyriešiť
iba zmenou organizačného usporiadania. Hlavné problémy treba odborne
riešiť, ale nie formou diskusie a hlasovaním iba v politických
kolektívoch, ale odstraňovaním základných príčin vzniknutých
problémov.
Autori: Hanzel, A., SE, a. s., Bratislava
október 2000
Späť na obsah čísla
|
|
