Bezpečnostné vylepšenia JE V1

1. Úvod

JE V1 v Jaslovských Bohuniciach sa skladá z dvoch blokov typu VVER-440 rady V-230. Prvý blok bol uvedený do prevádzky koncom roku 1978 a druhý blok začiatkom roku 1980. Pôvodný ruský projekt blokov typu VVER-440/230 pochádza z konca šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov.V súlade s vtedy platnou legislatívou bola stanovená ako maximálna projektová havária, na zvládnutie ktorej boli dimenzované bezpečnostné systémy, prasknutie potrubia primárneho okruhu s ekvivalentným priemerom 32 mm.

Projekt blokov JE V1, ktoré sú najmladšie z rady V-230, zohľadnil viaceré skúsenosti a poznatky z predchádzajúcich blokov, čo sa odzrkadlilo vo vyššej úrovni jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti v porovnaní s ostatnými blokmi typu V-230. Medzi najdôležitejšie vylepšenie projektu JE V1 patrilo:

• doplnenie superhavarijného systému napájania parogenerátorov
  
  
• vyššia kapacita havarijných chladiacich systémov reaktora
  
  
• doplnenie automatických väzieb medzi systémami primárneho a sekundárneho okruhu
  
  
• vyšší stupeň automatizácie na sekundárnom okruhu

2. Zmeny realizované na JE V1

Proces zvyšovania úrovne bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti blokov JE V1 začal hneď po uvedení blokov do prevádzky. Bolo realizovaných viac ako 1300 projektových zmien, väčšieho aj menšieho charakteru, ktoré vyplynuli z hodnotenia stavu prevádzky, prevádzkových skúseností a z rôznych medzinárodných doporučení a predpisov. Zmeny boli realizované vlastnými pracovníkmi a tiež aj dodávateľskou formou. Medzi najvýznamnejšie úpravy patrí:

• doplnenie tieniacich kaziet do reaktora pre zníženie toku neutrónov na tlakovú nádobu reaktora a zníženie rizika krehkého lomu tlakovej nádoby reaktora
  
  
• doplnenie havarijného elektrického napájania najdôležitejších spotrebičov bezpečnostných systémov
  
  
• rekonštrukcia a doplnenie prevádzkových počítačových systémov a doplnenie monitorovania parametrov po poruchách
  
  
• doplnenie diagnostických systémov na monitorovanie stavu hlavných komponentov elektrárne
  
  
• rekonštrukcia a výmeny menej spoľahlivých prvkov SKR, doplnenie viacerých automatických funkcií pre zvýšenie bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti. 

Ďalší výraznejší skok vo zvyšovaní úrovne bezpečnosti blokov JE V1 nastal po roku 1990, po uskutočnení viacerých národných a medzinárodných expertných misií. Expertné misie boli zamerané na hodnotenie stavu úrovne jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti JE V1. Výsledkom hodnotení expertných komisií boli návrhy krátkodobých a dlhodobých opatrení, ktoré sa postupne realizovali, pričom žiadna z komisií nedošla k záveru, že by bolo nutné JE V1 odstaviť.

Na základe doporučení jednotlivých expertných misií vydala ČSKAE rozhodnutie č. 5/91 z 11.1.1991, v ktorom bolo stanovených 81 opatrení pre ďalšie zvýšenie úrovne bezpečnosti a spoľahlivosti blokov JE V1 a rozhodnutie č. 213/92 z 23. 6. 1992, v ktorom bolo stanovených ďalších 14 opatrení. Tieto opatrenia boli realizované v priebehu rokov 1991-1993 a sú známe ako MALÁ REKONŠTRUK- CIA JE V1. Výrazné zvýšenie úrovne bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky a upevnenie popredného umiestnenia JE V1 medzi blokmi typu V-230 nastalo hlavne v oblastiach:

a) Zníženie pravdepodobnosti vážnej havárie na polovicu (zníženie
    pravdepodobnosti poškodenia aktívnej zóny reaktora z hodnoty 1,7.10-3 za
    rok, na 8,89.10-4 za rok, na základe spracovanej pravdepodobnostnej
    bezpečnostnej analýzy).

b) Výrazné zníženie (15x) rizika poškodenia aktívnej zóny reaktora v dôsledku
    možných požiarov (zlepšenie stavu požiarnej ochrany JE V1, ktorá poklesla z
    pôvodných 30 % príspevku k pravdepodobnosti tavenia aktívnej zóny reaktora
    na 2%).

c) Preukázanie extrémne nízkej pravdepodobnosti roztrhnutia potrubia
    chladiaceho systému reaktora (10 -6za rok) aplikáciou metódy "únik pred
    roztrhnutím" na primárnom okruhu, ktorá potvrdila integritu spoľahlivosť
    systémov a hlavných komponentov primárneho okruhu.

d) Výrazné zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti, úpravami v systémoch
    havarijných ochrán reaktora, zväčšením výkonu núdzového napájania
    elektrickou energiou a oddelením redundantných systémov v oblasti
    elektrického napájania a ovládania bezpečnostných systémov JE V1. Boli
    zabezpečené dva nezávislé systémy striedavého a jednosmerného elektrického
    napájania bezpečnostných systémov pre každý blok, doplnenie ďalšieho
    dieselgenerátora č. 5 a akubatérie, čo umožnilo zvládnuť únik z primárneho
    okruhu cez roztrhnutie s ekvivalentným priemerom 100 - 200 mm, čo je v
    porovnaní s pôvodnou maximálnou projektovou haváriou (priemer 32 mm)
    niekoľkonásobné.

e) Zvýšenie tesnosti hermetickej zóny JE V1, ktorá slúži na zachytenie
    rádioaktívnych látok, uvoľnených pri hypotetickej havárii vyvolanej roztrhnutím
    chladiaceho okruhu reaktora, viac ako 25x oproti stavu pred malou
    rekonštrukciou.

f)  Bola tiež vytvorená núdzová dozorňa pre havarijné odstavenie reaktora,
    kontrolu a ovládanie bezpečnostných systémov a pre monitorovanie hlavných
    parametrov bloku v prípade havárie a neobývateľnosti blokovej dozorne.

g) Seizmické zodolnenie stavebných častí a technologických zariadení.

h) Umožnenie ďalšej prevádzky tlakových nádob reaktorov vykonaním žíhania na
    oboch blokoch JE V1 v roku l993. Závery preukázali, že vzhľadom na krehký lom
    a únavové poškodenie je možné prevádzkovať tlakové nádoby reaktorov do
    konca projektovej životnosti. Prípadné ďalšie žíhanie tlakových nádob je v
    SE-EBO bezproblémovo zvládnuté, dôkazom čoho je aj zrealizovanie žíhania na
    blokoch JE V1 v roku 1993 a Loviisa vo Fínsku v roku l996.

i)  Zmenšenie pravdepodobnosti zlyhania niektorých dôležitých bezpečnostných
    systémov 5 až 62 krát, podľa nasledovnej tabuľky :

j)  Doplnenie diagnostických systémov pre monitorovanie okamžitého stavu
    bezpečnostných systémov a komponentov. Rozsah diagnostických systémov na
    JE V1 je väčší ako u západných typov blokov a poskytuje viac informácií o stave
    zariadenia.

k) Zabezpečenie nadštandartných kontrol a meraní na hlavných zariadeniach JE
    V1 za účelom zaistenia sledovania ich stavu a bezpečnej prevádzky. (Niektoré z
    týchto kontrol vykonávajú pracovníci SE, a. s., spoločne s renomovanými
    firmami, ako je napr. Siemens-SRN, RTD-Holandsko, ŠKODA-ČR a VÚJE-SR pre
    iných prevádzkovateľov JE - napr. Loviisa-Fínsko, JE Pakš-Maďarsko, JE
    Borselle-Holandsko a JE Dukovany-ČR).

Realizáciou opatrení počas MALEJ REKONŠTRUKCIE sa JE V1 dostala (z pohľadu pravdepodobnosti poškodenia aktívnej zóny), do pásma elektrární, ktorých ďalšia prevádzka je z pohľadu bezpečnosti akceptovateľná, ale pokračovanie vo zvyšovaní bezpečnosti je potrebné - viď priložený obrázok „Úrovne bezpečnosti JE podľa pravdepodobnosti poškodenia AZ (CDF)“.

3. Postupná rekonštrukcia JE V1

3.1 Príprava postupnej rekonštrukcie JE V1

Vzhľadom na rozhodnutie č. 5/91 ČSKAE o možnosti prevádzkovania JE V1 po roku 1995 za podmienky, že úroveň jej jadrovej bezpečnosti bude zvýšená na európsku úroveň, začala sa príprava "Zásadnej rekonštrukcie" pracovnými skupinami SE-EBO, VÚJE, ŠKODA a EGP už od roku 1991. Výsledkom bolo vydanie "Zadávacej bezpečnostnej správy na zásadnú rekonštrukciu JE V1" z 06/1992, ktorá bola vo februári 1993 prepracovaná do tvaru "Zadávacej bezpečnostnej správy na postupnú rekonštrukciu JE V1" a ktorá bola rozhodnutím ÚJD SR č. 1/94 zo dňa 24.2.1994 schválená. ÚJD SR svojim rozhodnutím č.110/94 z 25.8.1994 rozpracoval pôvodné rozhodnutie ČSKAE č. 5/91 v oblasti podmienok prevádzkovania JE V1 po roku 1995 a zmenil pôvodnú licenciu na
prevádzkovanie JE V1 do konca projektovej životnosti na povoľovanie prevádzky vždy len na najbližší rok, za podmienky kladného vyhodnotenia realizovaných prác v predchádzajúcom roku a odstávke a odsúhlaseného rozsahu rekonštrukčných prác na nasledujúci rok a odstávku. Rozhodnutie ÚJD SR č. 1/94 doplnilo a upresnilo zadávaciu bezpečnostnú správu na postupnú rekonštrukciu V1 v 59 opatreniach (37 opatrení na vykonanie analýz a hodnotení a 22 opatrení na realizáciu rekonštrukčných prác). Opatrenia č. 1/94 ÚJD sa týkajú nasledovných bezpečnostných funkcií:

1 - Integrita primárneho okruhu

2 - Chladenie aktívnej zóny za prevádzky a pri haváriách

3 - Chladenie aktívnej zóny pri únikoch chladiva z primárneho okruhu

4 - Hermetická zóna

5 - Pomocné systémy

5.1 - Technická voda dôležitá

5.2 - Elektronapájanie

5.3 - Systém kontroly a riadenia

5.4 - Požiarna ochrana

5.5 - Seizmické opatrenia

Ďalšie organizačné opatrenia stanovil ÚJD SR vo svojom rozhodnutí č. 110/94.

3.2 Spracovanie BASIC ENGINEERING pre JE V1

Vzhľadom na dôležitosť a rozsah rekonštrukčných prác na JE V1, boli vyzvané viaceré zahraničné firmy na predloženie ponúk. Uspokojivé ponuky predložila firma WESTINGHOUSE a SIEMENS začiatkom roka 1993 ako návrhy ponúk na zásadnú rekonštrukciu JE V1, ktoré v decembri 1993 prepracovali do tvaru ponúk na postupnú rekonštrukciu JE V1.

Výber ponúk bol ukončený v 1. štvrťroku 1994 v prospech firmy SIEMENS KWU a dňa 5.5.1994 bol uzatvorený kontrakt na Basic Engineering (prvý stupeň projektovej dokumentácie - na úrovni nižšej ako Úvodný projekt) pre postupnú rekonštrukciu JE V1 v dĺžke trvania 30 mesiacov.

Realizáciou tejto postupnej rekonštrukcie JE V1 sa sledovalo splnenie nasledovných cieľov:

• zvládnutie novodefinovanej maximálnej projektovej havárie (únik chladiva cez f 2OO mm) konzervatívnym prístupom a havárie (únik chladiva cez f 500 mm) realistickými metódami
  
  
• tesnosť hermetickej zóny a lokalizačné systémy musia zabezpečiť, aby pri úniku chladiva cez f 200 mm neboli prekročené dávkové ekvivalenty (50 mSv na celé telo a 500 mSv na štítnu žľazu) v sledovanom okolí elektrárne a pri úniku chladiva cez f 500 mm 250 mSv na celé telo a 1500 mSv na štítnu žľazu
  
  
• spoľahlivosť bezpečnostných systémov pri výzve k činnosti musí byť aspoň 10-3 
  
  
• bezpečnostné systémy zabezpečia, aby pravdepodobnosť vážneho poškodenia aktívnej zóny reaktora bola 10-4 pre reaktor a rok, alebo lepšia
  
  
• spoľahlivosť systému havarijnej ochrany reaktora pri výzve k činnosti musí byť aspoň 10-5 
  
  
• ukončenie seizmického zodolnenia všetkých bezpečnostných systémov a zariadení bloku a náväzných budov a systémov na 80 MSK-64 (340 cm/s2 horizontálne a 215 cm/s2 vertikálne).

Realizáciou uvedených opatrení sa predpokladá dosiahnutie takej úrovne jadrovej bezpečnosti JE V1, ktorá bude medzinárodne akceptovateľná a bude v súlade s medzinárodne uznávanými normami. Posudzovanie úrovne jadrovej bezpečnosti je v kompetencii ÚJD SR, ktorý na základe jej stavu dáva povolenie na ďalšiu prevádzku blokov JE V1. 

Spracovanie BASIC ENGINEERING pre postupnú rekonštrukciu JE V1 bolo zabezpečované hlavne firmou SIEMENS KWU v spolupráci so slovenskými firmami ako VÚJE Trnava, VÚEZ Tlmače, PPA Bratislava, EZ Bratislava a ďalšími.

BASIC ENGINEERING riešil rekonštrukciu nasledovných oblastí, systémov a podsystémov:

1)  Zvýšenie integrity primárneho okruhu

2)  Rekonštrukcia systému havarijného chladenia aktívnej zóny reaktora

3)  Rekonštrukcia uzla poistných ventilov kompenzátora objemu

4)  Zvýšenie pevnosti a tesnosti hermetickej zóny vrátane doplnenia izolačných
     armatúr a klapiek na technologických a vzduchotechnických potrubiach
     prechádzajúcich hranicou hermetickej zóny.

5)  Doplnenie systému lokalizácií havárií v hermetickej zóne vrátane monitorovania
     a likvidácie vodíka

6)  Doplnenie systému filtrovanej ventilácie (VENTING) hermetických priestorov

7)  Rekonštrukcia sprchového systému hermetickej zóny

8)  Vybudovanie nového systému technickej chladiacej vody dôležitej, pre
     zabezpečenie chladenia bezpečnostne významných spotrebičov

9)  Rekonštrukcia elektrosystémov v častiach:

• zaistené elektrické napájanie 6kV, 0,4kV, 220 V DC, 220V AC, 24 V DC - rekonštrukcia rozvodov a rozvádzačov
  
  
• výmena motorgenerátorov
  
  
• úprava riadenia dieselgenerátorov
  
  
• doplnenie ďalšieho vonkajšieho zdroja napájania vlastnej spotreby
  
  
• zabezpečenie 2 nezávislých systémov elektrického napájania bezpečnostných spotrebičov

10) Rekonštrukcia SKR (I&C) v častiach:

• rekonštrukcia systému automatického odstavenia reaktora (RTS) a systémov SZB, vrátane regulácie a limitácie výkonu reaktora
  
  
• rekonštrukcia systémov merania neutrónového toku
  
  
• rekonštrukcia a doplnenie systému pohavarijného monitorovania parametrov (PAMS)
  
  
• dobudovanie núdzovej dozorne
  
  
• zabezpečenie 2 nezávislých systémov kontroly a riadenia bezpečnostných spotrebičov

11) Doplnenie ďalšieho systému superhavarijného napájania parogenerátorov
      vodou

12) Doplnenie prepúšťacích ventilov pary z parogenerátorov do atmosféry

13) Zvýšenie požiarnej ochrany v stávajúcich priestoroch

14) Rekonštrukcia vzduchotechnických systémov v priestoroch, kde sú umiestnené
      bezpečnostne významné zariadenia

15) Stavebné úpravy v súčasných priestoroch a vybudovanie nových budov pre:

• systém superhavarijného napájania parogenerátorov
  
  
• systém technickej chladiacej vody dôležitej
  
  
• vzduchotechnické systémy pre chladenie miestností s elektrickými a SKR systémami

V rámci kontraktu na BASIC ENGINEERING bola tiež riešená aj problematika:

• predbežnej bezpečnostnej správy (PSAR)
  
  
• systému označovania jednotlivých zariadení
  
  
• vytvorenia súboru noriem, predpisov a vyhlášok, ktoré sa majú dodržiavať pri postupnej rekonštrukcii JE V1
  
  
• seizmickej odolnosti zariadení
  
  
• rekvalifikácie stávajúcich zariadení JE V1

Basic Engineering bol ukončený v novembri 1996. 

Výstupy predkladané spracovateľmi boli posudzované a pripomienkované v SE-EBO a nezávislými organizáciami a na záver boli predložené na schválenie na ÚJD SR. 

V priebehu spracovávania Basic Engineering boli činnosti dodávateľov a odberateľa riešené a koordinované v 15-tich odborných pracovných skupinách, ktoré prejednávali a riešili problematiku na spoločných rokovaniach minimálne 1x za mesiac, resp. podľa potreby.

Jedenkrát mesačne boli organizované dvojdňové KOORDINAČNÉ PORADY (STATUS MEETING) zástupcov vedenia projekčného tímu za SIEMENS a SE-EBO, na ktorých bol hodnotený stav prác na Basic Engineering, riešili sa problémy vznikajúce v pracovných skupinách a upresňoval sa celkový program. Stav prác bol hodnotený v mesačných správach (Progress Reports).

3.3 Spracovanie DETAIL DESIGN a REALIZÁCIA

Na základe odsúhlasených výstupov z BASIC ENGINEERING a PSAR bola dokumentácia pre jednotlivé systémy dopracovávaná do úrovne realizačnej dokumentácie a podľa nej následne zabezpečovaná realizácia navrhnutých a schválených rekonštrukčných prác. 

Spracovanie realizačnej dokumentácie, výrobu zariadení, realizáciu a uvedenie do prevádzky, pre celú postupnú rekonštrukciu zabezpečuje GENERÁLNY DODÁVATEĽ - Konzorcium REKON, pozostávajúce z organizácií SIEMENS KWU a VÚJE Trnava.

Realizácie úprav a rekonštrukcií jednotlivých systémov boli vykonávané postupne v plánovaných odstávkach blokov na výmenu paliva. Odstávky blokov boli pritom rozšírené podľa potreby. Postupná rekonštrukcia JE V1 sa realizovala od konca roku 1996 a posledné úpravy boli realizované v priebehu odstávky v roku 2000.

3.4 Rozsah postupnej rekonštrukcie JE V1 

bol rozdelený do nasledovných pätnástich funkčných technologických systémov:

1.   Rekonštrukcia POISTNÝCH VENTILOV A ODĽAHČOVACEJ TRASY Z
      KOMPENZÁTORA OBJEMU DO BARBOTÁŽNEJ NÁDRŽE (PVKO), ktorým sa
      realizuje funkcia „BLEED“ pre „Bleed and Feed primárneho okruhu“.

2.   Rekonštrukcia SYSTÉMU SUPERHAVARIJNÉHO NAPÁJANIA
      PAROGENERÁTOROV (SHNE), ktorým sa realizuje funkcia „FEED“ pre „Bleed
      and Feed sekundárneho okruhu“. Systém je teraz naprojektovaný na 72
      hodinovú prevádzku bez potreby vonkajšieho zásobovania vodou.

3.   Rekonštrukcia SYSTÉMU PREPÚŠŤACÍCH STANÍC PAROGENERÁTOROV
      DO ATMOSFÉRY (PSA), ktorým sa realizuje funkcia „ BLEED“ pre „Bleed and
      Feed sekundárneho okruhu“.

4.   III. SIEŤ MADUNICE - pre núdzové napájanie vlastnej spotreby z blízkej
      vodnej elektrárne Madunice, v prípade úplnej straty napájania.

5.   Rekonštrukcia SYSTÉMU HAVÁRIJNÉHO CHLADENIA AKTÍVNEJ ZÓNY
      REAKTORA (ECCS) na dve oddelené a nezávislé redundancie, pre realizáciu
      funkcie chladenia aktívnej zóny v rámci rozšíreného rozsahu LOCA havárií a
      funkcie „FEED“ pre „Bleed and Feed primárneho okruhu“. Každá redundancia
      pozostáva z dvoch vysokotlakých doplòovacích èerpadiel a jedného
      nizkotlakového doplòovacieho èerpadla. Systém je projektovaný tak, aby
      zvládol spektrum LOCA a zabezpeèil podkritiènos? po prasknutiach na
      sekundárnej strane a po seizmickej udalosti (nová 80 m3 nádrž koncentrátu
      kyseliny boritej). Systém je schopný zabezpeèi? odvod zvyškového tepla na
      primárnej strane.

6.   Zvýšenie POŽIARNEJ ODOLNOSTI (POZ) - 14 opatrení.

7.   Rekonštrukcia SYSTÉMU ELEKTRO (ELE) na dve nezávislé a oddelené
      redundancie. Kapacita havárijného napájania (z DG) bola zdvojnásobená pre
      každý bezpeènostný systém, v prípade potreby napájania nového
      inštalovaného systému ECCS poèas havárie LOCA. Kapacita akumulátorových
      batérií bola zväèšená z 30 minút na 2 hodiny.

• výmena zastaraných motorgenerátorov
  
  
• rekonštrukcia systémov riadenia a budenia DG
  
  
• rekonštrukcia 6 kV, 0,4 kV, 220V js + ss rozvádzaèov

8.   Rekonštrukcia SYSTÉMU KONTROLY A RIADENIA (SKR) :

• výmena (RPS) RTS+ESFAS za nový digitálny systém TELEPERM XS
  od firmy Siemens
  
  
• výmena systému riadenia výkonu reaktora
  
  
• výmena systému vonkajšieho merania nuetrónového toku
  
  
• výmena systému vnútroreaktorových meraní
  
  
• doplnenie systému ohranièenia výkonu reaktora
  
  
• doplnenie PAMS väèším poètom meraní
  
  
• doplnenie systému rádiologického monitorovania

9.   Rekonštrukcia SYSTÉMU SPRCHOVANIA HERMETICKEJ ZÓNY (SSK) na
      dve oddelené a nezávislé redundancie.

10. Vybudovanie systému LOKALIZÁCIE HAVÁRIÍ V HERMETICKEJ ZÓNE
      (SLH),po LOCA.

11. Zvýšenie TESNOSTI HERMETICKEJ ZÓNY (IHZ) doplnením rýchloèinných
      klapiek do vzduchotechnického potrubia na hranici hermetickej zóny.

12. Zvýšenie PEVNOSTI HERMETICKEJ ZÓNY (PHZ) pre zabezpeèenie
      odolnosti hermetickej zóny voèi pretlaku a podtlaku . 60/120 kPa pretlak pre 
      DBA Ø200/DBA Ø500 a podtlak 15 kPa. 

13. Vybudovanie SYSTÉMU TECHNICKEJ VODY DÔLEŽITEJ (TVD) pre
      chladenie bezpeènostných systémov, oddelenie a vytvorenie systému
      technickej vody dôležitej.Nový systém technickej vody dôležitej bol
      naprojektovaný a zrealizovaný na 72 hodinovú prevádzku bez potreby
      vonkajšieho zásobovania vodou.

14. Rekonštrukcia VZDUCHOTECHNICKÝCH SYSTÉMOV (VZT) pre chladenie 
      miestností, v ktorých sú inštalované nové systémy elektro a SKR.

15. SEIZMICKÉ zodoľňovanie (SEO) zariadení, ktoré môžu mať negatívny vplyv
      na bezpečnostné systémy. 

4. Záver

Rozsah postupnej rekonštrukcie JE V1 bol veľmi rozsiahly a komplikovaný, ale nevyhnutný a veľmi dôležitý a zároveň to bol jediný spôsob ako zabezpečiť ďalšiu prevádzku JE V1.

Rozsah rekonštrukčných prác, ktorý bol realizovaný na JE V1, kde sa vykonala nielen úprava a výmena jednotlivých systémov a zariadení, ale sa tiež zmenila a vylepšila filozofia bezpečnostných systémov a bezpečnostné funkcie vo všetkých bezpečnostných systémoch, je unikátom v celom svete - doteraz sa na žiadnej jadrovej elektrárni vo svete nerealizoval tak rozsiahly rozsah prác a v takom krátkom čase, ako na JE V1 v Jaslovských Bohuniciach.

Počas PR V1, ktorá sa skončila v júni 2000, bolo tiež splnených všetkých 59 úloh z rozhodnutia ÚJD SR č. 1 z roku 1994. Boli dosiahnuté lepšie hodnoty spoľahlivosti bezpečnostných systémov ako požadoval ÚJD SR, bezpečnostné systémy boli vytvorené so 100 %-ným zálohovaním vo všetkých profesiách tak, aby zvládli novodefinovanú maximálnu projektovú haváriu - prasknutie potrubia priemeru 200 mm konzervatívnymi metódami, resp. prasknutie potrubia priemeru až 500 mm realistickými metódami. 

Splnením hlavných cieľov PR V1 zo zmluvy s REKON a úloh z rozhodnutia ÚJD SR č. 1/94 sa dosiahla medzinárodne akceptovateľná úroveň jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti, čo vytvorilo technické predpoklady pre pokračovanie bezpečnej, spoľahlivej, ekologickej a ekonomickej prevádzky blokov JE V1 minimálne do konca ich projektovej životnosti, čím bolo tiež splnené uznesenie Vlády SR č. 302 z 21.4.1999.

Dosiahnuté hodnoty „pravdepodobnosti poškodenia aktívnej zóny reaktora“ v jednotlivých etapách zvyšovania jadrovej bezpečnosti JE V1 sú uvedené na priloženom obrázku „Výsledky zvyšovania bezpečnosti JE V-1 Bohunice“.

Úspešnosť PR V1 a jej medzinárodne akceptovateľnú úroveň bezpečnosti potvrdili aj viaceré medzinárodné misie, hlavne:

• medzinárodná misia organizovaná MAAE v termíne 15.-19.6.1998, ktorá potvrdila správnosť konceptu rekonštrukcie JE V1
  
  
• konferencia o posilňovaní jadrovej bezpečnosti blokov JE východnej Európy, poriadaná MAAE vo Viedni v júni 1999, ktorá vyzdvihla JE V1 ako pilotnú elektráreň typu VVER 440/V230, ako príklad, že JE typu VVER 440/V230 je rekonštruovateľná na akceptovateľnú úroveň a ako vzor toho, čo je možné na starších typoch blokov dosiahnuť v úrovni zvyšovania bezpečnosti
  
  
• zástupcovia dozorných orgánov západných krajín v rámci misie WENRA, konanej v období 13.-15.10.1999, konštatovali, že na JE V1 sa dosiahla zrovnateľná úroveň bezpečnosti s úrovňou dosahovanou v jadrových elektrárňach v západných krajinách
  
  
• záverečná medzinárodná misia organizovaná MAAE, v termíne 20. - 24.11.2000, ktorá posúdila a kladne zhodnotila výsledky Postupnej rekonštrukcii a dosiahnutú úroveň bezpečnosti JE V1.

Úspešnosť a dosiahnuté výsledky pri Postupnej rekonštrukcii blokov JE V1 v Jaslovských Bohuniciach sú výsledkom a dôkazom schopností viacerých slovenských a zahraničných organizácií a dôkazom možnosti rekonštrukcií východných typov blokov západnými prístrojmi.

 
JE V1, jedna z najmodernejších jadrových elektrární typu VVER- 440/V230 je dobrým príkladom ako bloky východného typu môžu byť úspešne zmodernizované a vylepšené, v spolupráci so západnými firmami na medzinárodne akceptovateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti za primerané náklady.

Späť na obsah čísla