Zjednocujúca sa Európa stavia základy na silných 
národných štátoch

Brusel dobre pozná pojem energetická sebestačnosť 

Politika predstaviteľov Spojených Štátov amerických sleduje v dlhodobom horizonte prosperitu krajiny. Deje sa tak bez ohľadu na výsledky volieb. Ani výmena stráží v Bielom dome medzi republikánmi a demokratmi (alebo naopak) nemá zásadný vplyv na základné smerovanie ekonomiky USA. Príklad ( v negatívnom zmysle slova) ponúkla energetická kríza v Kalifornii. Chyby štátnej politiky v deregulácii cien elektrickej energie na trase medzi v˘robou a distribúciou sú aÏ sekundárnym prejavom, hoci obãania Kalifornie práve nesprávne rozhodnutia vnímajú najbolestivejšie. Odborníci sa však zhodujú v názore, že základným problémom je fakt, že v najvyspelejšom štáte, vo výkladnej skrini USA, za posledné desaťročie nepribudla Žiadna elektráreň - jadrovú nevynímajúc. Pritom americkým národohospodárom určite netreba pripomínať, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) je zrkadlom ekonomiky. Oživenie produkcie amerických firiem kopíruje rast spotreby elektrickej energie. V tomto smere je evidentné, že Spojené štáty sú pred Európou doslova " o veľkú mláku." 

EURÓPA ZAOSTÁVA ZA USA V SPOTREBE ENERGIE

V USA prevádzkujú 103 blokov jadrových elektrární. Očakáva sa, že do roku 2003 dostane asi tretina z nich súhlas na predºÏenie licencie. Z výskumu verejnej mienky v USA vyplýva, že 86% opítaných je za výstavbu nových jadroviek, 10% proti. Až 80% Američanov je presvedčených, že sú bezpečné. A ak by chcel ostatný svet dosiahnuť len tretinu súčasnej spotreby elektrickej energie v USA ( v prepočte na 1obyvateľa), musel by trojnásobne zvýšiť jej výrobu. Bez jadrových elektrární to nepôjde.Odborníci preto jedným dychom vyvodzujú záver: Európa má nedostatok energie, pritom jej ekonomika je energeticky veľmi náročná.

Poradie krajín s najvyšším podielom JE (v %):

1 - Francúzsko  75

2 - Litva            73,1

3 - Belgicko       57,7

4 - Bulharsko    47,1

5 - Slovensko    47

V celosvetovom kontexte treba vziať do úvahy, že v prevádzke je už viac ako 436 blokov a poãet jadrov˘ch elektrární (JE) rastie. Začala sa výstavba jedného reaktora v Číne, po dvoch v Japonsku, Južnej Kórei a na Tajwane. Spolu 18 krajín pokrýva čtvrtinu celkovej spotreby elektriny výrobou v JE. Pri hľadaní zásadných riešení pre celý európsky kontinent analytici vychádzajú zo základného predpokladu, že JE musia byť neoddeliteľnou súčasťou takéhoto riešenia. 

Predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS) Jiří Suchomel potvrdil, že krajiny EÚ počas 25 rokov potrebujú postaviť zhruba sto veľkých reaktorov, ak majú splniť svoje ciele na zníženie emisií oxidu uhličitého. Jadro neprodukuje plyny, ktoré spôsobujú kyslé dažde ani smog. Na našom kontinente JE majú 35%-ný podiel na výrobe elektriny. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) a komisárka pre dopravu a energiu Loyola de Palaciová povedala, že ak Európa chce dosiahnuť trvalý ekonomický rast a energetickú sebestačnosť ( odstrániť najmä závislosť kontinentu od dovozu energonosičov z arabského sveta), musí rozvíjať jadrovú energetiku.

AJ SLOVENSKÁ EKONOMIKA RAZ ZAČNE RÁSŤ

Pavol Kárász z Prognostického ústavu SAV patrí k prognostikom, ktorí očakávajú, že aj na Slovensku dokážeme dostať do praxe dlhodobo koncipované projekty reštrukturalizácie výroby priemysených odvetví. To znamená, že aj v prípade SR terajší 2%-ný rast HDP začne postupne stúpať. Prinesie to aj výraznejší rast spotreby elektrickej energie. Tým skôr, že spotreba elektriny na jedného obyvateľa je nateraz v SR až niekoľkonásobne nižšia ako v členských štátoch Európskej únie (EÚ). Ide ale o dlhodobý proces, veď len technická stránka veci-výmena energeticky náročných technológií, ktoré sú v slovenskom priemysle - môže trvať 10 až 20 rokov. No, nevyhneme sa jej. Už len tento aspekt a pohľad na jednu (technologickú) stránku veci potvrdzuje, že aj na Slovensku musíme k zabezpečovaniu energetickej sebestačnosti pristupovať rydzo odborne, a dať bokom všetky politické deformácie. Energetická sebestačnosť krajiny je totiž skutočne otázkou národnej bezpečnosti Slovenska ako celku. Žiaľ, realitou posledných rokov je, že posty vo vrcholových manažmentoch v Slovenských elektrárňach, rovnako tak v Slovenskom plynárenskom priemysle či Transpetrole si rozdeľujú predstavitelia politických strán v rámci rozloženia síl vo vládnej koalícii. Vpraxi sme, žiaľ, svedkami, že pri koncipovaní energetickej politiky SR majú autori na nose okuliare zaostrené len na diaľku čtyroch rokov, a nedokážu formulovať dlhodobú víziu na 15 až 20 rokov dopredu. Tak, aby bola základným východiskom po každej zmene na domácej politickej scéne, aby nová garnitúra východiskový 
materiál energetickej koncepcie mohla vlastne iba aktualizovať na realitu života na Slovensku.

O BOHUNICE SME V BRUSELI PRIŠLI SAMI

Dovoľte uviesť iba jeden príklad, potvrdzujúci, že prechádzajúce slová sú namieste.Podľa prezidenta Slovenského jadrového fóra Tibora Mikuša vieme v Jadrovej elektrárni J.Bohunice (EBO) vyrobiť elektrickú energiu za 800 Sk/ MWh. V klasickej Elektrárni Nováky je to dvoj až trojnásobok: 1800- 2400 Sk. V prípade plynových blokov je to okolo 2500Sk/MWh.Napr. na Švajčiarskej burze sa platí 35 CHF/MWh- tj. viac ako 1500Sk. Do Albánska predali SE elektrickú energiu po 72 DEM/MWh. V Taliansku sa pre niektorých spotrebiteľov predáva až za 90DEM/MWh! Ukrajina ponúkla pred vlakľajšou zimou 51 DEM/MWh. Sumár: priemerná cena v Európe nie je lacnejšia ako 50 DEM/MWh. Od toho sa odvíjajú aj ponuky na zimu 2000/2001 pre SR. V EBO a v EMO ju vieme vyrobiť za necelých 40 mariek. Vláda SR však napriek tomu odsúhlasila, že v roku 2006 odstaví elektráreň V-1 a v roku 2008 V-2 v J.Bohuniciach. Ak zároveň nerozhodne,čím nahradí klasické elektrárne vo Vojanoch a v Novákoch a nedôjde ani k dostavbe 3. a 4.bloku EMO, po roku 2008 bude Slovensku chýbať 30% elektrickej energie a budeme musieť zabezpečiť jej dovoz za 10-15 mld Sk/ročne. Pri stále stúpajúcich cenách by to bol variant niekoľko násobne drahší ako odber elektriny z dokončených Mochoviec. Medzi prvými dvoma a 3.a 4.blokom uplynie približne 10-ročný interval. Odhaduje sa, že po započítaní doteraz preinvestivaných 20 mld Sk, celkové náklady na 3. a 4.blok EMO dosiahnu 70 mld Sk. Hľadá sa preto spôsob, ako zainteresovať zahraničné firmy preinvesovať na dostavbu Mochoviec 50 mld Sk bez štátnej garancie. Cena vyrobenej elektrickej energie z EMO by mala klesnúť pod 1000 Sk/ MWh. Ako potvrdil priamo minister hospodárstva Ľubomír Harach, už dnes niektoré firmy písomne prejavili záujem rokovať so Slovenskom o podmienkach, za ktorých by boli ochotní spolufinancovať dokončenie 3. a 4.bloku. Teraz však musí "stlačiť spúšť" a odštartovať projekt vláda svojim politickým rozhodnutím. Tu je neodmysliteľná funckia štátu. A práve tu zlyháva. Možno pod šarchou zodpovednosti, ktorú na seba prevzala v programovom vyhlásení, kde prioritou je vstup SR do EÚ. Nepochybne, ak chceme žiť v jednej domácnosti, treba prijať pravidlá hry. A tie určuje gazda. Bolo by naivné domnievať sa, že silné európske štáty začnú tancovať, ako im Slovensko bude pískať. 

ZEMANOVI TEMELÍN NEUBLÍŽIL

Na druhej strane príklad Českej republiky - a jej postoj a vývoj vzťahov k Rakúsku v prípade Atómovej elektrárne Temelín - jasne potvrdzuje, že v Bruseli dokážu akceptovať vyargumentované požiadavky aj zo strany kandidátskych krajín EÚ. Premiér Miloš Zeman pred časom slušne, ale jasne odkázal partnerom do Viedne, že je pripravený rokovať o Temelíne, akonáhle mu na česko-rakúskych hraniciach nebudú stáť v ceste rakúske traktory.Výsledok? Traktory zmizli a integračné ambície ČR vo vzťahu k EÚ nie sú o nič menšie, ako dovtedy. 

Ani žiaden slovenský polotický činiteľ by "nestratil desiatku", keby dokázal fundovne obhajovať záujym svojho štátu. Zjednotená Európska únia totiž buduje základy svojho budúceho domu na silných národných štátoch. A to sa u nás akosi prestalo nosiť. Rozhovory s viacerými odborníkmi, ktorí sa pravidelne stretávajú s predstaviteľmi EK v Bruseli, potvrdzujú, že zo strany únie nikto nehovoril o konečnom termíne odstavenia bohunickej vé jednotky. Stačilo "len" to, aby zodpovedný predstaviteľ SR na tomto fóre dokázal vecne zdôvodniť, koľko sme investovali do bezpečnosti jadrových elektrární, že máme k dispozícii pozitívne výsledky medzinárodných auditov( vrátane MAAE) a pretože nič nie je zadarmo a ekonomika na Slovensku sa ešte niekoľko rokov bude musieť transformovať na trhové podmienky, aby aspoň začala dobiehať európsky vlak, je logické, že ani najstaršie atómové elektrárne nemôžeme zatvoriť zo dňa na deň. Návratnosť vynaložených prostriedkov je kategória, ktorú si v Bruseli osvojili dávno pred nami.

NA ZÁVER INŠPIRÁCIA Z NEMECKA

Inšpirovať by nás mohlo Nemecko a gesto jej novej politickej garnitúry: do tridsiatich rokov odstaví jadrové elektrárne. Každému v energetike je jasné, že vzhľadom na plánovanú životnosť vlastne nechajú elektrárne "dožiť sa dôchodku." To si však vyžaduje politický konsenzus - a to je na Slovensku zatiaľ, zdá sa, stále cudzí pojem. Preto je namieste aj snaženie Slovenského jadrového fóra, ktoré by malo vyústiť do formulovania základného energetického programu na dve desiatky rokov dopredu a ktoré sa nebude meniť podľa toho, či sa nač politické špičky práve pozerajú sprava alebo zľava. Prvým dobrým signálom by bolo, keby sa v strategických podnikoch objavili v riadiacich funkciách skutočne špičkoví odborníci, ktorých do kresla posadila prax a odborné znalosti. Ak si chce štát podržať možnosť dohliadať, či sa v týchto podnikoch dodržiavajú a rešpektujú aj záujmy štátu, mal by obsadiť stoličky v dozorných orgánoch týchto podnikov.

Späť na obsah čísla