Vieme, ako na to
Častý argument, že „nevieme, čo s rádioaktívnym odpadom“, nezodpovedá realite. Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má jasné pravidlá, dlhodobú stratégiu a konkrétne technické riešenia, o ktorých vie laická verejnosť len málo. Na Slovensku ide o zvládnutý proces, ktorý má jasné pravidlá, technické riešenia a dlhodobú víziu. Spracovanie rádioaktívnych odpadov nepredstavuje najväčší problém jadrovej energetiky, ale jednu z oblastí, kde máme jasno. Dokonca vyhoreté jadrové palivo (VJP) sa dnes nepovažuje len za odpad, ale za potenciálnu surovinu, pretože obsahuje zvyškovú energiu. Aj pri tomto procese však vznikajú rádioaktívne odpady, ktoré je potrebné zodpovedne a bezpečne uložiť.
Takto ho skladujeme
Vyhoreté jadrové palivo sa dlhodobo skladuje v medzisklade, kde sa primárne využíva princíp mokrého skladovania.
Po splnení limitných podmienok je VJP následne skladované v suchom medzisklade.
Vyhoreté palivo a vysokoaktívny odpad sa budú ukladať do hlbinného geologického úložiska.
Ročná produkcia vyhoretého paliva z jedného reaktora predstavuje objem približne 1,5 m³. Celkové množstvo vysokoaktívneho odpadu je pritom veľmi malé. Za celý život by jeden človek vyprodukoval jadrový odpad približne v objeme plechovky od nápoja, čo je zanedbateľné množstvo v porovnaní s vyrobenou energiou. Pre projekt Nového jadrového zdroja je jednou z hlavných požiadaviek na technológiu nižšia produkcia rádioaktívneho odpadu.
Koncepcia nakladania s VJP je v našej krajine jasne definovaná vo Vnútroštátnej politike a vo Vnútroštátnom programe nakladania s VJP a rádioaktívnymi odpadmi. Dokumenty vychádzajú zo smernice Rady 2011/70/Euratom a z medzinárodných záväzkov Slovenska, vrátane Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Nerádioaktívne odpady podliehajú štandardnej legislatíve. Na Slovensku vyhoreté jadrové palivo bezpečne skladujeme v medziskladoch. Takto prebieha celý proces:
Surovina budúcnosti