Home

O SJFAktivityBulletinInfoservisO jadrovej energetikeKontaktLinks

    

Menu

 

Odstavenie V1 spôsobí ekonomický šok pri výrobe elektriny

V tomto príspevku sú prezentované výsledky štúdie, pripravenej Slovenskými elektrárňami, a.s., ktorá mala za cieľ vyčísliť dopady odstavenia prvých dvoch blokov Atómových elektrární Bohunice (V-1). Bloky predstavujú 880 MW inštalovaného výkonu pri cca 18 %-nom podiele na pokrývaní ročnej spotreby elektriny Slovenska. Úlohou bolo zistiť všetky rozhodujúce dopady a vyjadriť ich v peňažnej forme tak, aby bolo možné porovnať nielen priame dôsledky ale i následné dopady.

Odstavenie blokov V-1 nie je možné posudzovať izolovane od dopadov na celú elektrizačnú sústavu. Bloky V-1 predstavujú významný zdroj, preto ich odstavením dôjde k podstatnému narušeniu doterajšej bilancie, s následným dopadom na životné prostredie a zvlášť citlivo zasiahne do sociálnej problematiky trnavskej oblasti. 

Dopady odstavenia blokov V-1 možno rozdeliť na dve časti:

  • náklady spojené s výrobou elektriny a zabezpečovaním spotreby, ako aj s konečným odstavením a likvidáciou elektrárne, ktoré budú zahrnuté do ceny elektriny,

  • ostatné náklady ktoré predstavujú ekonomické, ekologické a sociálne dôsledky, ktoré nie sú zahrnuté do ceny elektriny, ale sú uhrádzané z daní, fondov, poistení, škody na majetku a podobne.

Náhrada výkonu a výroby môže byť:

  • výrobou v plynových a uhoľných elektrárňach ako aj v alternatívnych zdrojoch

  • výrobou z dokončenia rozostavaných jadrových blokov 3 a 4 Atómových elektrární Mochovce (EMO 3, 4),

  • dovozom elektriny - v dlhodobom časovom priemere je takéto riešenie oproti domácej výrobe drahšie minimálne o náklady na prenosy 

Aby bolo možné vyjadriť dôsledky odstavenia V-1 sú porovnávané dva scenáre prevádzky blokov:

  • podľa Vládneho uznesenia č. 801/1999 (odstavenie 2006 a 2008),

  • prevádzka do roku 2015 ako to umožňuje technický a bezpečnostný stav technologických zariadení a stavebných objektov

Pri porovnávaní boli všetky náklady vyjadrené v súčasnej hodnote (diskontované). Posudzované boli nasledovné oblasti :

Prevádzkové náklady

Vyčíslenie bolo urobené na základe kritéria minima nákladov sústavy výrobných jednotiek pomocou výpočtového programu pri optimálnom zabezpečovaní spotreby elektriny. V nákladoch sú zahrnuté palivá, mzdy, opravy, náklady na výstavbu nových zdrojov, poplatky za znečisťovanie ovzdušia, odvody do štátneho fondu likvidácie jadrových zdrojov a ostatné náklady.

Zvýšené prevádzkové náklady v prípade náhrady V-1 prevažne paroplynovými zdrojmi spôsobuje až 10-násobne vyššia cena jednotky tepla v plyne oproti cene tepla z jadrového paliva. Na druhej strane vysoké náklady jadrovej elektrárne významne znižujú doteraz realizované práce na EMO3,4.

Vyvolané investície mimo zdrojov elektriny

Ukončenie energetickej prevádzky V-1 vyvoláva potrebu riešenia

  • prenosových pomerov v sústave 200 kV vo väzbe na transformáciu 400/110 kV,
  • zabezpečenie horúcej vody a pary pre účely vykurovania a pre technologické účely,
  • zabezpečenie ostatných prevádzkových energií a médií,
  • realizácie investícií v oblasti technológií spracovania, úpravy a uloženia RAO

Vyvolané investície sú približne rovnaké pri meniacich sa rokoch odstavenia, odsúvaním odstavenia sa ale znižuje ich súčasná hodnota

Neodpísaný hmotný investičný majetok (HIM)

Čím skôr budú bloky V-1 odstavené, tým bude hodnota HIM vyššia. Neodpísaný HIM zaťažuje náklady. Úplné odpísanie HIM sa neuskutoční ani v roku 2015, ale bolo by podstatne nižšie ako v roku 2006.

Prostriedky neodvedené do ŠFL

Výška odvodu do Štátneho fondu likvidácie jadrovo - energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ŠFL) bola odvodená za základného predpokladu, že jadrová elektráreň bude prevádzkovaná počas svojej projektovanej životnosti. ŠFL sa začal tvoriť až v roku 1995, to znamená, že odvody z V-1 v prípade prevádzky podľa vládneho uznesenia by boli tvorené iba 13 rokov a v prípade prevádzky do roku 2015 okolo 21 rokov. Podľa počtu rokov prevádzky V-1 boli vypočítané rozdiely potrebných a neodvedených prostriedkov do ŠFL, ktoré bude potrebné získať z iných zdrojov ako odvodov z predaja vyrobenej elektriny.

Sociálne dopady boli finančne ohodnotené v nasledujúcich oblastiach

  • stabilizačné kompenzácie formou hmotného zabezpečenia pracovníkov, ktorý zotrvajú na pracovných miestach až do doby konečného odstavenia z prevádzky v záujme zachovania jej bezpečnej a spoľahlivej prevádzky,

  • pokles tvorby verejnoprávnych fondov (zdravotný, sociálny, zamestnanosti) v dôsledku znižovania počtu pracovných miest,

  • zvýšenie výdajov na podporu v nezamestnanosti a na sociálne dávky,

  • výdavky na rekvalifikáciu uvoľnených pracovníkov,

  • ostatné sociálne dotácie pre regióny.

Neskorším odstavením V-1 nebude sa meniť hodnota finančných prostriedkov v stálych cenách na riešenie sociálnych dopadov, ale ich súčasná hodnota bude klesať.

Vonkajšie náklady - externality

Hodnotenie vonkajších nákladov je iniciované a podporované Európskou komisiou. Predstavuje dobrú základňu pre rozhodovanie o ekologických dopadoch rôznych scenárov rozvoja elektroenergetiky. Vonkajšie náklady zahrňujú predpokladanú škodu na prírodnom a vybudovanom prostredí, napr. účinky znečisteného vzduchu na zdravie, budovy, úrodu, lesy a globálne oteplenie, choroby z povolania, úrazy a ďalšie. Nie sú vyúčtované výrobcom, neplatia ich priamo ani spotrebitelia v cene elektriny. Podľa svojej skladby ich znáša štátny rozpočet, verejnoprávne fondy a individuálny vlastníci nehnuteľností. Doterajšie ekonomické prístupy tieto účinky ignorovali. Majú veľmi dobrú vypovedaciu schopnosť zvlášť pre také strategické
rozhodnutie ako je odstavenie V-1 alebo nedostavanie blokov EMO 3,4, pretože vyjadrujú náklady celých palivových cyklov od ťažby paliva až po uloženie odpadov.Vonkajšie náklady jadrových elektrární sú až niekoľkonásobne nižšie ako u tepelných elektrární, zvlášť keď vyhorené jadrové palivo sa ukladá do hlbinného úložiska ako sa uvažuje na Slovensku. Vonkajšie náklady budú preto vyššie len pri náhrade V-1 tepelnými zdrojmi a v prípade náhrady blokmi EMO 3, 4 nedôjde k ich zvýšeniu, lebo sa zachová i ďalej rovnaká výroba v 6-tich jadrových blokoch. 

zvětšit zvětšit

 

Náklady

Rozdiel súčasnej hodnoty nákladov medzi prevádzkovaním 
Náklady V-1 do roku 2015 a jej odstavením v roku 2006 a 2008 
pri náhrade pri dokončení 
klasickými zdrojmi EMO 3,4
 
mld. Sk 
pri dokončení 
klasickými zdrojmi EMO 3,4 

mld. Sk mld. Sk 
Prevádzkové náklady 28,1 16,1 
včítane nových zdrojov 
28,1 16,1
Vyvolané investície 1,0 1,0 
mimo zdrojov elektriny 
1,0 1,0
Neodpísaný hmotný 1,0 1,0 
investičný majetok HIM 
1,0 1,0
Prostriedky neodvedené 
do štátneho fondu 5,2 5,2 
likvidácie JEZ 
5,2 5,2
Sociálne dopady 0,4 0,4
Vonkajšie náklady 12,1 0,0
Spolu 47,8 23,8
Fond EK -5,2 -5,2
Spolu 42,6 18,6
Zmarené náklady EMO 3,4 21,5 0,0

 

zvětšit zvětšit

Príspevok Európskej komisie

Európska komisia v dodatku k Finančnému memorandu z marca 2000, hovorí o rozšírení financovania odstavenia V-1 až do celkovej výšky 150 mil. EUR, čo zodpovedá 5,6 mld. Sk. Prostriedky Medzinárodného fondu pre podporu odstavenia blokov V-1 budú môcť byť použité na technickú pomoc, verejné práce a technické služby a na financovanie, alebo spolufinancovanie dodávok tovarov, práce a služieb nevyhnutných na podporu odstavenia Bohuníc a na financovanie, alebo spolufinancovanie dodávok tovarov, prác a služieb zameraných na rekonštrukciu a modernizáciu výroby energie, prenos a jej distribúciu, ako aj na zvýšenie energetickej efektívnosti. 

Zmarené náklady EMO 3, 4

V prípade, že náhrada výroby z V-1 nebude realizovaná dokončením EMO 3,4 bude potrebné riešiť nasledujúce položky, vzťahujúce sa k tomuto projektu

  • doteraz prefinancované investičné náklady,

  • náklady na storno dodávateľských zmlúv (rozpracovanosť),

  • náklady na vlastnú likvidáciu stavby (po odčítaní výzisku za využiteľné

  • zariadenia) a náklady na konzervačné práce a služby, stráženie zariadenia staveniska,

  • úroky z doteraz čerpaných úverových zdrojov až do doby splatenia.

Súčasná hodnota zmarených nákladov v prípade nedostavby blokov EMO 3, 4 by bola veľmi vysoká a môže predstavovať až okolo 21,5 mld. Sk a bude zaťažovať každý iný scenár náhrady výroby z V-1

Závery

Výsledné údaje za jednotlivé hodnotené oblasti sú vyčíslené v tabuľke a graficky vyhodnotené na obrázkoch. Pri hlavných vstupoch do výpočtov boli využívané štatisticky vyčíslené údaje a náklady, ktoré sa opierajú o práce medzinárodných organizácií. Prezentované údaje treba chápať ako stredné hodnoty, okolo ktorých je možný určitý vejárovitý rozptyl .

Odstavenie blokov V-1 v rokoch 2006 a 2008 si vyžaduje oproti prevádzkovaniu do roku 2015 vyššie náklady na výrobu elektriny až o 47,8 mld. Sk pri náhrade klasickými zdrojmi. V prípade náhrady dokončením blokov EMO 3, 4 sú tieto náklady vyššie o 23,8 mld. Sk.

Každý rok prevádzky blokov V-1 rozhodujúcim spôsobom prispieva k zníženiu nákladov na pokrývanie spotreby elektriny. V prípade náhrady klasickými elektrárňami predstavuje každý rok prevádzky zníženie nákladov až o 5,3 mld. Sk a pri náhrade dokončením EMO 3, 4 okolo 2,6 mld. Sk.

Z urobenej analýzy vyplýva, že každý ďalší rok prevádzky V-1 významnou mierou zlepšuje ekonomiku výroby elektriny a cesta najnižších nákladov vedie cez náhradu dokončením rozostavanej jadrovej elektrárne v Mochovciach. 
Dominantné položky v tejto analýze predstavujú náklady na prevádzku a rozvoj pri výrobe elektriny, vonkajšie náklady a zmarené náklady EMO 3, 4 v prípade ich nedokončenia.

Priemerné náklady dodávky elektriny zo zdrojov Slovenských elektrární, a. s. (včítane vodných) budú v ďalšom období po roku 2005 viac ako dvojnásobne vyššie ako náklady dodávky z V-1. Náklady výroby elektriny rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje výroba vo V-1, ktoré v roku 2005 budú predstavovať len okolo 45% priemerných nákladov výroby v SE, a. s.

Po odstavení takéhoto vysoko efektívneho zdroja dôjde k nárastu priemerných nákladov a v konečnom dôsledku i priemernej odbytovej ceny v SE, a.s. o 15% a u výroby elektriny na Slovensku sa to prejaví nárastom okolo 8-10%. Celý tento nárast bude musieť zaplatiť konečný odberateľ len v dôsledku odstavenia V-1 už okolo roku 2007. V podstate nezáleží či sa nahradí domácim výrobcom, alebo sa dovezie, ako aj či náhradu budú realizovať Slovenské elektrárne, a.s. alebo iný výrobcovia.

Z vývoja nákladov a z toho vyplývajúcich cien elektriny v Európe dá sa očakávať, že za každú dovezenú megawatthodinu zaplatíme minimálne 2 x viac ako budú náklady na vyrobenú elektrinu z blokov V-1. Dovezená elektrická energia bude zhoršovať bilanciu zahraničného obchodu a nepriaznivo bude pôsobiť na zamestnanosť. 

Sociálne dopady vyjadrené peňažnou hodnotou nie sú rozhodujúce čo do veľkosti, ale významne môžu pôsobiť na negatívne formovanie postojov verejnosti k hospodárskej politike hlavne v dotknutej oblasti. 

Príspevok EÚ, aj keď významný, predstavuje približne len ročnú stratu vzniknutú v dôsledku odstavenia V-1, pričom príspevok je zrejme viazaný na odstavenie v rokoch 2006 a 2008.

Zámerom tohoto materiálu bolo priblíženie ekonomických dopadov, vyjadrených v súčasnej hodnote peňazí, pomocou rozdielu nákladov a škôd rôznych riešení odstavenia blokov V-1 a jej možnej náhrady. Hodnotenie politických dopadov odstavenia alebo ďalšej prevádzky nebolo zámerom, ale bez znalosti ekonomických dôsledkov, politické rozhodnutia len ťažko môžu prispieť k objektívnemu riadeniu hospodárstva. 

Rozdiely v nákladoch a škodách na životnom prostredí pri rôznej dobe prevádzkovania V-1 a spôsobe jej náhrady sú také vysoké, že ich prehliadanie pri prijímaní strategických rozhodnutí môže priniesť spoločnosti vysoké straty, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia občania, či už ako spotrebitelia elektriny, alebo svojim zdravím a škodami na majetku. 

Bratislava 16. 2. 2001
Ing. Jozef Ursíny, Ing. Ladislav Bíro

Zdroje:

1.  Ekonomické, ekologické a sociálne dopady predčasného odstavenia blokov V-1
     Atómových elektrární Jaslovské Bohunice. Podklad pre správu do Vlády SR k
     „Návrhu postupu realizácie odstavenia SE V-1 a riešenie
     sociálno-ekonomických dopadov“. (Slovenské elektrárne, a. s., apríl 2000)

2.  Externality využívania energie (Európska komisia, 1998)

  
  

Späť na obsah čísla