Odstavenie V1 spôsobí ekonomický šok pri výrobe elektriny

V tomto príspevku sú prezentované výsledky štúdie, pripravenej Slovenskými elektrárňami, a.s., ktorá mala za cieľ vyčísliť dopady odstavenia prvých dvoch blokov Atómových elektrární Bohunice (V-1). Bloky predstavujú 880 MW inštalovaného výkonu pri cca 18 %-nom podiele na pokrývaní ročnej spotreby elektriny Slovenska. Úlohou bolo zistiť všetky rozhodujúce dopady a vyjadriť ich v peňažnej forme tak, aby bolo možné porovnať nielen priame dôsledky ale i následné dopady.

Odstavenie blokov V-1 nie je možné posudzovať izolovane od dopadov na celú elektrizačnú sústavu. Bloky V-1 predstavujú významný zdroj, preto ich odstavením dôjde k podstatnému narušeniu doterajšej bilancie, s následným dopadom na životné prostredie a zvlášť citlivo zasiahne do sociálnej problematiky trnavskej oblasti. 

Dopady odstavenia blokov V-1 možno rozdeliť na dve časti:

• náklady spojené s výrobou elektriny a zabezpečovaním spotreby, ako aj s konečným odstavením a likvidáciou elektrárne, ktoré budú zahrnuté do ceny elektriny,
  
  
• ostatné náklady ktoré predstavujú ekonomické, ekologické a sociálne dôsledky, ktoré nie sú zahrnuté do ceny elektriny, ale sú uhrádzané z daní, fondov, poistení, škody na majetku a podobne.

Náhrada výkonu a výroby môže byť:

• výrobou v plynových a uhoľných elektrárňach ako aj v alternatívnych zdrojoch
  
  
• výrobou z dokončenia rozostavaných jadrových blokov 3 a 4 Atómových elektrární Mochovce (EMO 3, 4),
  
  
• dovozom elektriny - v dlhodobom časovom priemere je takéto riešenie oproti domácej výrobe drahšie minimálne o náklady na prenosy 

Aby bolo možné vyjadriť dôsledky odstavenia V-1 sú porovnávané dva scenáre prevádzky blokov:

• podľa Vládneho uznesenia č. 801/1999 (odstavenie 2006 a 2008),
  
  
• prevádzka do roku 2015 ako to umožňuje technický a bezpečnostný stav technologických zariadení a stavebných objektov

Pri porovnávaní boli všetky náklady vyjadrené v súčasnej hodnote (diskontované). Posudzované boli nasledovné oblasti :

Prevádzkové náklady

Vyčíslenie bolo urobené na základe kritéria minima nákladov sústavy výrobných jednotiek pomocou výpočtového programu pri optimálnom zabezpečovaní spotreby elektriny. V nákladoch sú zahrnuté palivá, mzdy, opravy, náklady na výstavbu nových zdrojov, poplatky za znečisťovanie ovzdušia, odvody do štátneho fondu likvidácie jadrových zdrojov a ostatné náklady.

Zvýšené prevádzkové náklady v prípade náhrady V-1 prevažne paroplynovými zdrojmi spôsobuje až 10-násobne vyššia cena jednotky tepla v plyne oproti cene tepla z jadrového paliva. Na druhej strane vysoké náklady jadrovej elektrárne významne znižujú doteraz realizované práce na EMO3,4.

Vyvolané investície mimo zdrojov elektriny

Ukončenie energetickej prevádzky V-1 vyvoláva potrebu riešenia

• prenosových pomerov v sústave 200 kV vo väzbe na transformáciu 400/110 kV,
  
• zabezpečenie horúcej vody a pary pre účely vykurovania a pre technologické účely,
  
• zabezpečenie ostatných prevádzkových energií a médií,
  
• realizácie investícií v oblasti technológií spracovania, úpravy a uloženia RAO

Vyvolané investície sú približne rovnaké pri meniacich sa rokoch odstavenia, odsúvaním odstavenia sa ale znižuje ich súčasná hodnota

Neodpísaný hmotný investičný majetok (HIM)

Čím skôr budú bloky V-1 odstavené, tým bude hodnota HIM vyššia. Neodpísaný HIM zaťažuje náklady. Úplné odpísanie HIM sa neuskutoční ani v roku 2015, ale bolo by podstatne nižšie ako v roku 2006.

Prostriedky neodvedené do ŠFL

Výška odvodu do Štátneho fondu likvidácie jadrovo - energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ŠFL) bola odvodená za základného predpokladu, že jadrová elektráreň bude prevádzkovaná počas svojej projektovanej životnosti. ŠFL sa začal tvoriť až v roku 1995, to znamená, že odvody z V-1 v prípade prevádzky podľa vládneho uznesenia by boli tvorené iba 13 rokov a v prípade prevádzky do roku 2015 okolo 21 rokov. Podľa počtu rokov prevádzky V-1 boli vypočítané rozdiely potrebných a neodvedených prostriedkov do ŠFL, ktoré bude potrebné získať z iných zdrojov ako odvodov z predaja vyrobenej elektriny.

Sociálne dopady boli finančne ohodnotené v nasledujúcich oblastiach

• stabilizačné kompenzácie formou hmotného zabezpečenia pracovníkov, ktorý zotrvajú na pracovných miestach až do doby konečného odstavenia z prevádzky v záujme zachovania jej bezpečnej a spoľahlivej prevádzky,
  
  
• pokles tvorby verejnoprávnych fondov (zdravotný, sociálny, zamestnanosti) v dôsledku znižovania počtu pracovných miest,
  
  
• zvýšenie výdajov na podporu v nezamestnanosti a na sociálne dávky,
  
  
• výdavky na rekvalifikáciu uvoľnených pracovníkov,
  
  
• ostatné sociálne dotácie pre regióny.

Neskorším odstavením V-1 nebude sa meniť hodnota finančných prostriedkov v stálych cenách na riešenie sociálnych dopadov, ale ich súčasná hodnota bude klesať.

Vonkajšie náklady - externality

Hodnotenie vonkajších nákladov je iniciované a podporované Európskou komisiou. Predstavuje dobrú základňu pre rozhodovanie o ekologických dopadoch rôznych scenárov rozvoja elektroenergetiky. Vonkajšie náklady zahrňujú predpokladanú škodu na prírodnom a vybudovanom prostredí, napr. účinky znečisteného vzduchu na zdravie, budovy, úrodu, lesy a globálne oteplenie, choroby z povolania, úrazy a ďalšie. Nie sú vyúčtované výrobcom, neplatia ich priamo ani spotrebitelia v cene elektriny. Podľa svojej skladby ich znáša štátny rozpočet, verejnoprávne fondy a individuálny vlastníci nehnuteľností. Doterajšie ekonomické prístupy tieto účinky ignorovali. Majú veľmi dobrú vypovedaciu schopnosť zvlášť pre také strategické
rozhodnutie ako je odstavenie V-1 alebo nedostavanie blokov EMO 3,4, pretože vyjadrujú náklady celých palivových cyklov od ťažby paliva až po uloženie odpadov.Vonkajšie náklady jadrových elektrární sú až niekoľkonásobne nižšie ako u tepelných elektrární, zvlášť keď vyhorené jadrové palivo sa ukladá do hlbinného úložiska ako sa uvažuje na Slovensku. Vonkajšie náklady budú preto vyššie len pri náhrade V-1 tepelnými zdrojmi a v prípade náhrady blokmi EMO 3, 4 nedôjde k ich zvýšeniu, lebo sa zachová i ďalej rovnaká výroba v 6-tich jadrových blokoch. 

Príspevok Európskej komisie

Európska komisia v dodatku k Finančnému memorandu z marca 2000, hovorí o rozšírení financovania odstavenia V-1 až do celkovej výšky 150 mil. EUR, čo zodpovedá 5,6 mld. Sk. Prostriedky Medzinárodného fondu pre podporu odstavenia blokov V-1 budú môcť byť použité na technickú pomoc, verejné práce a technické služby a na financovanie, alebo spolufinancovanie dodávok tovarov, práce a služieb nevyhnutných na podporu odstavenia Bohuníc a na financovanie, alebo spolufinancovanie dodávok tovarov, prác a služieb zameraných na rekonštrukciu a modernizáciu výroby energie, prenos a jej distribúciu, ako aj na zvýšenie energetickej efektívnosti. 

Zmarené náklady EMO 3, 4

V prípade, že náhrada výroby z V-1 nebude realizovaná dokončením EMO 3,4 bude potrebné riešiť nasledujúce položky, vzťahujúce sa k tomuto projektu

• doteraz prefinancované investičné náklady,
  
  
• náklady na storno dodávateľských zmlúv (rozpracovanosť),
  
  
• náklady na vlastnú likvidáciu stavby (po odčítaní výzisku za využiteľné
  
  
• zariadenia) a náklady na konzervačné práce a služby, stráženie zariadenia staveniska,
  
  
• úroky z doteraz čerpaných úverových zdrojov až do doby splatenia.

Súčasná hodnota zmarených nákladov v prípade nedostavby blokov EMO 3, 4 by bola veľmi vysoká a môže predstavovať až okolo 21,5 mld. Sk a bude zaťažovať každý iný scenár náhrady výroby z V-1

Závery

Výsledné údaje za jednotlivé hodnotené oblasti sú vyčíslené v tabuľke a graficky vyhodnotené na obrázkoch. Pri hlavných vstupoch do výpočtov boli využívané štatisticky vyčíslené údaje a náklady, ktoré sa opierajú o práce medzinárodných organizácií. Prezentované údaje treba chápať ako stredné hodnoty, okolo ktorých je možný určitý vejárovitý rozptyl .

Odstavenie blokov V-1 v rokoch 2006 a 2008 si vyžaduje oproti prevádzkovaniu do roku 2015 vyššie náklady na výrobu elektriny až o 47,8 mld. Sk pri náhrade klasickými zdrojmi. V prípade náhrady dokončením blokov EMO 3, 4 sú tieto náklady vyššie o 23,8 mld. Sk.

Každý rok prevádzky blokov V-1 rozhodujúcim spôsobom prispieva k zníženiu nákladov na pokrývanie spotreby elektriny. V prípade náhrady klasickými elektrárňami predstavuje každý rok prevádzky zníženie nákladov až o 5,3 mld. Sk a pri náhrade dokončením EMO 3, 4 okolo 2,6 mld. Sk.

Z urobenej analýzy vyplýva, že každý ďalší rok prevádzky V-1 významnou mierou zlepšuje ekonomiku výroby elektriny a cesta najnižších nákladov vedie cez náhradu dokončením rozostavanej jadrovej elektrárne v Mochovciach. 
Dominantné položky v tejto analýze predstavujú náklady na prevádzku a rozvoj pri výrobe elektriny, vonkajšie náklady a zmarené náklady EMO 3, 4 v prípade ich nedokončenia.

Priemerné náklady dodávky elektriny zo zdrojov Slovenských elektrární, a. s. (včítane vodných) budú v ďalšom období po roku 2005 viac ako dvojnásobne vyššie ako náklady dodávky z V-1. Náklady výroby elektriny rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje výroba vo V-1, ktoré v roku 2005 budú predstavovať len okolo 45% priemerných nákladov výroby v SE, a. s.

Po odstavení takéhoto vysoko efektívneho zdroja dôjde k nárastu priemerných nákladov a v konečnom dôsledku i priemernej odbytovej ceny v SE, a.s. o 15% a u výroby elektriny na Slovensku sa to prejaví nárastom okolo 8-10%. Celý tento nárast bude musieť zaplatiť konečný odberateľ len v dôsledku odstavenia V-1 už okolo roku 2007. V podstate nezáleží či sa nahradí domácim výrobcom, alebo sa dovezie, ako aj či náhradu budú realizovať Slovenské elektrárne, a.s. alebo iný výrobcovia.

Z vývoja nákladov a z toho vyplývajúcich cien elektriny v Európe dá sa očakávať, že za každú dovezenú megawatthodinu zaplatíme minimálne 2 x viac ako budú náklady na vyrobenú elektrinu z blokov V-1. Dovezená elektrická energia bude zhoršovať bilanciu zahraničného obchodu a nepriaznivo bude pôsobiť na zamestnanosť. 

Sociálne dopady vyjadrené peňažnou hodnotou nie sú rozhodujúce čo do veľkosti, ale významne môžu pôsobiť na negatívne formovanie postojov verejnosti k hospodárskej politike hlavne v dotknutej oblasti. 

Príspevok EÚ, aj keď významný, predstavuje približne len ročnú stratu vzniknutú v dôsledku odstavenia V-1, pričom príspevok je zrejme viazaný na odstavenie v rokoch 2006 a 2008.

Zámerom tohoto materiálu bolo priblíženie ekonomických dopadov, vyjadrených v súčasnej hodnote peňazí, pomocou rozdielu nákladov a škôd rôznych riešení odstavenia blokov V-1 a jej možnej náhrady. Hodnotenie politických dopadov odstavenia alebo ďalšej prevádzky nebolo zámerom, ale bez znalosti ekonomických dôsledkov, politické rozhodnutia len ťažko môžu prispieť k objektívnemu riadeniu hospodárstva. 

Rozdiely v nákladoch a škodách na životnom prostredí pri rôznej dobe prevádzkovania V-1 a spôsobe jej náhrady sú také vysoké, že ich prehliadanie pri prijímaní strategických rozhodnutí môže priniesť spoločnosti vysoké straty, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia občania, či už ako spotrebitelia elektriny, alebo svojim zdravím a škodami na majetku. 

Bratislava 16. 2. 2001
Ing. Jozef Ursíny, Ing. Ladislav Bíro

Zdroje:

1.  Ekonomické, ekologické a sociálne dopady predčasného odstavenia blokov V-1
     Atómových elektrární Jaslovské Bohunice. Podklad pre správu do Vlády SR k
     „Návrhu postupu realizácie odstavenia SE V-1 a riešenie
     sociálno-ekonomických dopadov“. (Slovenské elektrárne, a. s., apríl 2000)

2.  Externality využívania energie (Európska komisia, 1998)

Späť na obsah čísla