 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| |||||||
|
Podporné systémy na využívanie obnoviteľných zdrojov energií ÚVOD Nepriaznivé klimatické zmeny na Zemi zapríčinené skleníkovým efektom vyžadujú urýchlené globálne opatrenia na jej obmedzenie.Ide predovšetkým o zníženie emisií tzv.skleníkových plynov,ktoré vznikajú najmä pri výrobe elektriny a tepla,v priemyselnej výrobe a v doprave. Medzi účinné spôsoby znižovania emisií škodlivín v energetike patrí predovšetkým zvýšenie účinnosti energetickej premeny uholných elektrární,zvýšenie podielu plynu a jadrovej energie na výrobe elektriny a tepla,širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energií a na druhej strane racionálne využívanie energií u spotrebiteľov. Správnou aplikáciou obnoviteľných zdrojov energií nedochádza k žiadnemu zaťaženiu životného prostredia,pritom ide o prakticky nevyčerpateľné domáce energetické zdroje,ktoré zvyšujú nezávislosť štátu na dovoze palív a energií,šetria devízy a vytvárajú nové pracovné miesta.Sú to slnečná energia,veterná energia,vodná energia,energia biomasy a geotermálna energia. Energetické zdroje na báze obnoviteľných energií (okrem vodných elektrární)hrajú zatiaľ v energetickej bilancii Slovenska zanedbateľnú rolu.Svetový trend ale jednoznačne smeruje k intenzívnejšiemu využívaniu týchto čistých energií,preto ich vyššie využívanie je zakotvené medzi strategické ciele energetickej politiky u väčšiny štátov sveta,vrátane Slovenska. Celkový potenciál obnoviteľných energií SR bol odhadnutý na 100 400 TJ/r z čoho sa dnes využíva okolo 25 %.Naše zdroje na báze obnoviteľných energií produkujú celkom 24 740 TJ/r energie,čím pokrývajú 3,3 %celkovej spotreby energií.Využíva sa najmä energia vody,biomasa a geotermálna energia.Veterná a slnečná energia sa zatiaľ využíva minimálne. Rozhodujúcu úlohu budú zohrávať naďalej jadrové a tepelné elektrárne. Obnoviteľné zdroje (OZ)okrem veľkých vodných elektrární budú v najbližšom období iba doplnkovými zdrojmi najmä s lokálnym a regionálnym významom.Výraznejší rozvoj týchto ekologických zdrojov bude možný iba za predpokladu zavedenia účinných podporných legislatívnych a ekonomických opatrení. STRATÉGIE PODPORNÝCH OPATRENÍ VO VYSPELÝCH ŠTÁTOCH EURÓPY Intenzita rozvoja OZ v jednotlivých štátoch je značne odlišný.Závisí čiastočne od geografickej polohy a prírodných daností krajiny,ale najmä od razancie uplatňovania podporných opatrení.Z tohto hľadiska možno krajiny západnej Európy rozdeliť do skupiny,kde vlády podporujú využívanie OZ s entuziazmom (Nemecko,Dánsko,Rakúsko,Švajčiarsko)a do skupiny,kde vlády podporujú využívanie OZ v menšej miere a väčšinou iba tam,kde sú k tomu dobré prírodné podmienky (Veľká Británia,Francúzsko,Taliansko). V krajinách strednej a východnej Európy v ktorých prebieha transformácia hospodárstva,je často vidieť silný záujem podporovať OZ.V súčasnej dobe ale tu existujú naliehavejšie priority -zvyšovanie energetickej účinnosti,znižovanie emisií v existujúcich zariadeniach spaľujúcich uhlie -ktoré spolu s nedostatkom investičného kapitálu bránia intenzívnejšiemu rozvoju OZ. Vo svete platné rôzne stimulačné systémy spočívajú buď na princípe dobrovoľnosti konzumentov elektriny,alebo na princípe centrálnych opatrení.Obidva princípy môžu byť orientované tak na výstavbu,ako aj na výrobu.Podstatné je,že na liberalizovanom trhu musia byť programy stimulácie v súlade so zásadami voľného trhu. Najčastejšie aplikované podporné systémy sa dajú zhrnúť do nasledovných skupín: 1. Systém dobrovoľnosti 1.Systém dobrovoľnosti Stratégia je založená „na ochote ľudí platiť navyše “na podporu rozvoja OZ.Sú to najmä:
Dobrovoľné obchodné spoločnosti sa zakladajú za účelom výstavby a prevádzkovania veterných parkov,kotolní na biomasu,alebo MVE.Sú to akciové spoločnosti,s.r.o.,komanditné spoločnosti,kde občania vkladajú svoj kapitál,alebo kúpou určitej kapacity v zdroji (1 kW)sa stanú akcionármi spoločnosti.Veľa takýchto spoločností je v Nemecku v Rakúsku a v Dánsku. Zelené tarify sú zvýšené ceny elektriny,ktoré sú ochotní určití odberatelia dobrovoľne zaplatiť za zelenú elektrinu.Je to v súčasnosti veľmi populárna forma stimulácie OZ,najmä v Nemecku,Holandsku USA ale aj v Rakúsku,Fínsku, Švajčiarsku a vo Veľkej Británii,kde ich platia celé obce i regióny. Ďalšie motivačné stratégie už spočívajú na princípe povinností,nakoľko ide o centrálne prijaté,vo väčšine zákonom regulované opatrenia.Sem zaraďujeme: 2.Finančné stimulácie Najrozšírenejším nástrojom na podporu rozvoja OZ sú finančné stimulácie.Môžu byť orientované na podporu výstavby,alebo priamo na výrobu elektriny.Sú to:
Dotácie slúžia na motiváciu výstavby nových kapacít.Sú to rôzne štátne subvencie alebo granty EÚ obvykle v objeme 30 až 70 %nákladov stavby.Príkladom je „Program 100 tisíc fotovoltických striech “v SRN.Investičné dotácie síce účinne stimulujú výstavbu zdrojov,ale dopyt po zelenej elektrine nie. Daňové úľavy sú motivačným prostriedkom výstavby nových zdrojov na báze OZ.Ide o znížené,alebo nulové DPH na stroje a zariadenia pre OZ.Ďalším nástrojom sú daňové prázdniny z dane z príjmu na určitú dobu po začatí prevádzky je vo viacerých štátoch. Zrýchlené odpisovanie investície je zavedené napr.v Belgicku.Možnosť odpočítania až 50 %investičných nákladov z daňového základu po dobu 2 rokov je zavedená v Taliansku. Stimulačné výkupné tarify -distribučné spoločnosti sú povinné
vykupovať elektrinu za pevne stanovené zvýšené tzv.prémiové ceny od dodávateľov.Táto metóda sa ukázala ako úspešná pre odštartovanie trhu s OZ,ale v trhových podmienkach znevýhodňuje spoločnosti s vysokým podielom OZ,preto tieto prémiové tarify budú vždy
diskutabilné v konkurenčnom prostredí.Najvyššie výkupné ceny sa na- Nákladové výkupné ceny sú osobitne stanovené na jednotlivé zdroje na základe skutočne vložených investícií.Sú zavedené najmä vo Švajčiarsku za elektrinu z fotovoltiky.
3.Tendre na realizáciu projektov OZ Táto stratégia sa zakladá na záväzku jednotlivých vlád,resp.distribučných spoločností dodávať určité množstvo (podiel)zelenej
energie z celkového množstva dodanej elektriny konzumentom - princíp „Záväzná povinnosť využívania nefosílnych palív “(Non Fossil Fuel
Obligation).Pre splnenie takéhoto záväzku sa vypíše tender na realizáciu určitej kapacity na ktorú je stanovená aj finančná dotácia.Víťazom tendra sa stáva subjekt,ktorý ponúkne najnižšiu cenu elektriny,čím je zabezpečená prijateľná cena kWh.Tento systém,ktorý 4.Uhlíkové dane a zelené dane Uhlíkové dane patria medzi prostriedky nepriamej stimulácie OZ.Ich výška je odvodená zahrnutím všetkých externých nákladov pre neobnoviteľné zdroje energie.Môžu byť realizované zdanením emisií CO 2 ,SO 2 alebo NO x, resp.zdanením vyrobenej energie v zdrojoch s fosílnym palivom - energetická daň. Zelené dane -sú to znížené dane oproti zdrojom na fosílne palivo,ktoré zohľadňujú ekologicky čistú výrobu elektriny.Slúžia na kompenzáciu vyšších nákladov u OZ. Uplatnením kombinácie oboch daní môže byť efektívnosť stimulácie účinná.V niekoľkých krajinách EÚ už existujú systémy zelených daní a tu sa rozdiel medzi nákladmi na obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje znížil.S ohľadom na medzinárodnú konkurenciu tieto dane nikdy nevplývali podstatným spôsobom na lokalizáciu OZ. 5.Zelené certifikáty Systém zelených certifikátov je v súčasnosti využívaný v Holandsku.Ide o trhovo orientovaný program stimulácie,ktorý je založený na konkurencieschopnosti a nie na dotáciách.Hlavným cieľom systému obchodovateľných zelených certifikátov je stimulácia prenikania zelenej elektriny na trh.Aby sa spotrebiteľom dokázalo,že dostali zelenú elektrinu sú zelené certifikáty využívané ako garancia toho,že bolo vyrobené to množstvo elektriny v OZ,ktoré spotrebiteľ nakúpil ako zelenú elektrinu.Zelené certifikáty sú udeľované výrobcom elektriny z OZ za predaj stanoveného množstva elektriny. Na druhej strane aj spotrebitelia elektriny (podniky)majú v hospodárskych ukazovateľoch záväzok na nákup určitého množstva zelenej energie.Aby títo spotrebitelia preukázali splnenie záväzkov,musia odovzdať certifikáty v stanovenom čase.Spotrebitelia sú preto motivovaní kupovať zelené certifikáty (od výrobcov),ktoré sa stávajú cennými.Pri nízkej dodávke zelenej elektriny je cena certifikátov vysoká,čo je motiváciou pre výstavbu OZ. Štát stanoví minimálny podiel výroby zelenej elektriny z celkového množstva na určité obdobie.Každej distribučnej spoločnosti je pridelená kvóta pre zelenú elektrinu.Výrobca obdrží za každých 10 000 kWh zelenej elektriny dodanej do siete jednu zelenú nálepku (Holandsko).Ak výroba zelenej elektriny prekročí povinné množstvo,výrobcovia môžu rozdiel kapitalizovať predajom svojich nálepiek. Zavedením zelených nálepiek sa fyzická elektrina a zelené nálepky sú predávané na rozdielnych trhoch.Zelené nálepky môžu byť obchodované celoštátne tak na spotových,ako aj na termínovaných trhoch. Distributéri i spotrebitelia ktorí nesplnili svoju kvótu,čo sa týka zelenej elektriny sú povinní kúpiť zelené nálepky za zvýšené ceny,čo je stimulom pre investíciu do OZ. 6.Stimulačné opatrenia v niektorých vybraných štátoch Rakúsko Ťažiskom pre budúci rozvoj je biomasa a solárna energia.Dlhodobým cieľom je 25 %podiel bioenergie na spotrebe primárnej energie.V roku 1996 bola zavedená daň na spotrebu plynu. Výkupné ceny elektriny vyrobenej z vetra a biomasy sú zhruba dvojnásobné ako z plynu. Centrálna vláda i krajinské vlády subvencujú investičné náklady
na vykurovacie systémy na báze biomasy,malé sústavy CZT,zariadenia na bioplyn a solárne vykurovacie systémy.Program solárnej
energie uvažuje s podporou centrálnej vlády do fotovoltických zariadení pripojených na sieť.Krajinské vlády podporujú termálnu slnečnú
energiu a inštaláciu tepelných čerpadiel.Ďalšie verejné prostriedky
boli vynaložené na hradenie ročných splátok komerčných úverov pre Nemecko Je najväčším výrobcom elektriny z OZ v Európe s (8 564 MW v r.2000),čo je výsledkom podpornej politiky.Zákon o obnoviteľných zdrojoch (2000)taxatívne stanovuje výšku výkupnej ceny vyrobenej elektriny zvlášť pre každý druh OZ. Intenzívny rozmach naštartoval „Federálny program pre obnoviteľné Program ERP financovaný Deutche Ausgleichsbank podporuje využitie OZ poskytovaním dlhodobých pôžičiek (do 20 rokov)s nízkou úrokovou sadzbou.„Program 100 000 solárnych striech “,je zameraný na využitie strešných fotovoltických systémov.Je zavedená i energetická daň,ktorá v roku 1999 činila 0,01 EUR/kWh. Dánsko Je prvou krajinou,ktorá zaviedla kapitálové granty pre veternú energiu.Investori veterných elektrární dostávajú subvenciu do výšky 30%investičných nákladov. Veterné elektrárne postavené do roku 2003 dostávajú 0,044 EUR/kWh po dobu 10 rokov plus 0,023 EUR/kWh,ako podporu. Od roku 1992 platí Zákon o veterných turbínach,ktorý zaväzuje energetické podniky vykupovať všetku elektrinu z VTE za garantovanú cenu a platiť za potrebné úpravy siete. Zákon o štátnych dotáciách na podporu zdrojov kombinovanej výroby tepla a elektriny a využitia biomasy umožňujú individuálnym výrobcom získať dotáciu 0,27 DKK za každú vyrobenú a predanú kWh z bioplynu,vetra alebo vodnej energie (zo slamy,odpadu z dreva) a 0,1 DKK/kWh za vyrobenú v malých teplárňach spaľujúcich biomasu (alebo zemný plyn).Zákon o dodávke tepla z roku 1990 ukladá povinnú konverziu všetkých zdrojov CZT na plyn alebo biomasu.Na túto konverziu existujú vládne granty. Je zavedená daň z SO 2 a tiež environmentálna daň na uhlie (0,013 EUR/kWh)z ktorých sú OZ oslobodené.Zavedenie zelených certifikátov a kvót pre elektrinu z OZ sa plánuje na 2002. Holandsko Od roku 1998 je zavedený systém obchodovateľných zelených certifikátov predovšetkým na burze cenných papierov.Sú stanovené garantované výkupné ceny s dlhodobou platnosťou.Užívatelia zelenej elektriny neplatia energetickú daň vo výške 0,056 EUR/kWh a výrobcovia z OZ dostávajú časť energetickej dane (0,010 EUR/kWh). Francúzsko Od roku 1995 beží program s cieľom uviesť do 2005 do prevádzky 250 -500 MW v OZ.Program je založený na tendroch na výstavbu veterných elektrární.Pre veľké spaľovacie zdroje sa uplatňuje daň za emisie SO2,NOx a tuhé častice.Biopalivá sú oslobodené od spotrebnej dane pre benzín.Vláda poskytuje granty pre fotovoltiku,biomasu a veterné elektrárne. Švédsko Vláda navrhuje zavedenie systému zelených certifikátov kombinovať s kvótami pre dodávku z OZ od roku 2003.Preferuje sa biomasa,odpady a veterné elektrárne.Sú zavedené ekologické dane pre neobnoviteľné zdroje -uhlíková daň a daň na SO2 . Štát poskytuje granty do výšky 15 %investičných nákladov pre veterné elektrárne.Najvyššia dotácia je na kogeneračné jednotky poháňané biopalivom 358 EURO/kW,čo nesmie prevýšiť 25 %celkových nákladov.prirodzene je garantovaný výkup zelenej energie. Veľká Británia Od tohto roku sa vyberá poplatok za zmenu klímy (Climate Change Levy)okrem výrobcov elektriny z OZ.Platia zelené tarify a využíva sa aj systém tendrovania pre získanie subvencií.Na rok 2001 bolo naplánované skúšobné zavedenie systému zelených certifikátov. Slovensko Stimulačné opatrenia v SR sú zatiaľ skromné a výraznejšie neprispejú k rozvoju využívania OZ. Povinnosť výkupu elektriny z OZ a z kogenerácie je stanovená zákonom. Cena,ktorá sa musí dohodnúť s príslušným distribučným podnikom sa pohybuje sa okolo 1,40 Sk/kWh pre nn sieť. Pre MVE s výkonom do 1 MW platí oslobodenie od daní zo zisku na rok uvedenia do prevádzky a na prvých 5 rokov prevádzky. V zmysle „Programu na podporu úspor energie a využitia alternatívnych zdrojov energie “existuje možnosť poskytnutia úhrady časti úrokov z investičných úverov zobratých na výstavbu obnoviteľných zdrojov v rozsahu 70 %. Ďalší druh stimulácie je podpora zo Štátneho fondu životného prostredia,ktorá je určená na realizáciu projektov náhrady fosílnych palív biomasou. Program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou nezamestnanosťou poskytuje dotácie na realizáciu zdrojov na báze biomasy,kde je predpoklad zvýšenia zamestnanosti v regióne.
ZÁVER Z uvedeného vyplýva,že vo svete existuje veľmi široká škála možností podpory využívania obnoviteľných energií.Hlavné predpoklady
úspechu sú predovšetkým presvedčenie o environmentálnom prínose OZ pre udržateľný rozvoj a ochota vlád podporiť výrobu zelenej
energie.Na druhej strane je to ekologická uvedomelosť obyvateľstva,ktorá sa odráža v ochote platiť navyše pre ekologicky čistú zelenú V obidvoch prípadoch je rozhodujúca ekonomická situácia štátu,resp.jeho
občanov,preto najmasívnejší rozmach OZ je možné zaznamenať najmä v ekonomicky dobre situovaných štátoch ako sú SRN,Dánsko,Taliansko,Švajčiarsko, S intenzívnejším využívaním OZ sa u nás dá počítať pravdepodobne až po vytvorení sa zlepšených ekonomických podmienok.Dovtedy sa rozvoj bude pohybovať v rovine pilotných a demonštračných projektov financovaných najmä zo zahraničných grantov.Napriek tomu aj u nás bude nutné pristúpiť k postupnému zavádzaniu
uvedených stimulačných modelov,aby v momente pričlenenia |
|
|
