Zdravotný stav obyvateľstva v okolí jadrových elektrární na Slovensku v roku 2000

Úvod 

Použitie jadrovej energie je výzva ľudskému intelektu, ale je to aj jav, ktorý je síce veľmi výhodné používať, ale je nevyhnutné ho aj podrobne a sústavne kontrolovať. Jadrové elektrárne patria do jasného mierového využívania a svojou podstatou sú vysoko ekologické. Čistotou výroby energie ďaleko prevyšujú elektrárne na fosílne palivá. Vieme exaktne dokázať, že sú svojou prevádzkou pre okolitú prírodu aj ľudí neškodné.

Cieľ práce

Prevádzkovatelia jadrových elektrární sústavne sledujú potenciálny vplyv výroby na okolie elektrárne.

Do životného prostredia môžu unikať niektoré rádionuklidy buď vzdušnou cestou alebo vodnými recipientami. Každá elektráreň má povolené rozsahy uvedených výpustí, ktoré sú odvodené na základe hygienických noriem a limitov, daných legislatívou SR. Obvykle bývajú veľmi prísne a sú mnohonásobne pod hornou hranicou hodnoty, ktorú hygienický predpis pokladá za ešte nezávadný. Ich dodržiavanie je sústavne monitorované. Napriek tomu sa sleduje obyvateľstvo v určitom okruhu okolo jadrovej elektrárne a komplexne sa hodnotí jeho zdravotný stav, používajúc metódy populačnej epidemiológie, resp. environmentálneho zdravia. Podľa konkrétneho sledovaného cieľa je vybraná zostava relevantných indikátorov zdravotných, demografických, environmentálnych a prevádzkových.

Ďalej sa postupuje analogicky. Najskôr sa podrobne preskúma hodnota a vývoj týchto indikátorov v sledovanom území, ďalej aj vo vybranom porovnávacom území, resp. v celoštátnych alebo medzinárodných merítkach. Ak sa nezistia odchýlky, končí sa konštatovaním, že územie sa nevymyká z priemeru, a teda nie je možné kvantifikovať jeho environmentálne pôsobenie na zdravie obyvateľstva (alebo vplyv sledovanej prevádzky na zdravie obyvateľstva). Ak sa zistia odchýlky, až potom sa začína s podrobnejším rozborom možných príčin, pričom sa postupuje až k presnému popisu konkrétnych prípadov ochorenia a obrátene k presnému popisu možných pravidelných aj havarijných výpustí zo sledovaných prevádzok do životného prostredia, exhalátov z iných zdrojov, ale aj geologických, vodohospodárskych a iných lokálnych prírodných anomálií.

Vierohodne identifikovať zdravotné odlišnosti lokality a potom sa pokúsiť o syntézu s miestnymi osobitými prírodnými aj popísanými umelými prvkami v životnom prostredí je najťažšia časť tejto disciplíny, ktorá je vyhranene multirezortná. Všetky tieto postupy dlhodobo spracováva a má s príslušnými metodikami bohaté skúsenosti Environment,a.s., Nitra.

Každá správa o stave životného prostredia v okolí jadrovej elektrárne má osem častí:

1.  Základné údaje o elektrárni (popis výrobných činností a popis technologických
     zariadení)

2.  Údaje o výstupoch z elektrárne do prostredia (množstvá, spôsob zachytávania
     a monitorovania plynných a kvapalných výpustí, odpady).

3.  Vybrané indikátory životného prostredia (charakteristika krajiny, jej štruktúra,
     scenéria a prvky stability, CHKO, pôdy s podrobnou mapovou prílohou pôdnych
     typov, druhov a bonitných tried, meteorológia a klimatológia, hydrologické
     údaje, flóra, fauna, poľnohospodárska výroba popísaná 208 indikátormi
     hospodárstva).

4.  Charakteristika obyvateľstva, popísaného 43 demografickými a
     epidemiologickými indikátormi, s presnými mapovými prílohami so zobrazením
     stavu indikátora v jednotlivých obciach.

5.  Kontaminácia, zraniteľnosť a únosnosť prostredia s popisom znečistenia
     povrchových a podzemných vôd a horninového prostredia, pričom sa sleduje
     vždy 20 najčastejšie sa vykytujúcich kontaminantov aj v presných mapách pre
     jednotlivé katastre obcí, degradácia pôd, popis súčasného zdravotného stavu
     obyvateľstva. 

6.  Ekologická únosnosť prostredia – popis súčasného stavu, kde sa porovnáva
     zraniteľnosť lesných a poľnohospodárskych pôd so slovenským stavom a s
     kritickými úrovňami.

7.  Hodnotenie predpokladaných vplyvov činnosti elektrárne na životné prostredie
     a odhad ich významnosti (vplyvy na obyvateľstvo, kde sa vypočítava stav a
     trend 15 zdravotných indikátorov v každej obci v sledovanom okruku okolo
     elektrárne a jeho náhodnosť alebo determinovanosť, vplyvy na kvalitu
     ovzdušia , rádiologické škodliviny a ich vplyvy na jednotlivé prvky prostredia,
     vplyv imisií na poľnohospodársku a lesnú výrobu a porovnávajú sa očakávané
     vplyvy s platnými právnymi predpismi).

8.  Komplexné posúdenie vplyvov činnosti elektrárne na dotknuté územie celkove
     a v sledovanom roku.

Používané metódy

Používame iba metódy, ktoré zodpovedajú celosvetovým najnovším publikovaným postupom a sú zároveň aj v súlade s našími zákonmi. Epidemiologické metodiky sú prebraté od WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v Ženeve a LSHTM (špeciálna fakulta Univerzity Londýn – Londýnska škola hygieny a tropických chorôb). Okrem prostého zberu informácií po príslušných inštitúciach na celom Slovensku robíme aj vyhodnocovacie a zobrazovacie operácie. Všetky výsledky sú k dispozícii aj v numerickej podobe aj v mapách. Okrem konštatácie stavu vo vymenovaných odboroch životného prostredia robíme analýzy vývoja indikátorov s možnosťou krátkodobej prognózy a analýzy vplyvu elektrárne na výšku indikátora. Pretože hľadáme vplyv bodového zdroja na svoje okolie, museli sme najskôr určiť, čo je vlastne ono „okolie“. V oboch prípadoch (Atómové elektrárne Bohunice – EBO a Atómové elektrárne Mochovce – EMO) sme zvolili ako sledované pásmo predpísaný okruh pre plánované havarijné opatrenia, čo v prípade EBO činí kruh s polomerom 30 km a v prípade EMO s polomerom 20 km. Takýto kruh nie je pravidelný útvar, pretože je vymedzený katastrami obcí, ktoré do neho spadajú. Do sledovaného okruhu sme zaradili všetky obce, ktorých katastre zasahujú do vybranej vzdialenosti, aj keď napríklad zastavaná časť obce je už mimo nej. Kruh tvoria v prvom podklade katastre obcí vyznačené svojimi hranicami.

Takýto kruh s katastrami obcí delíme na 8 rovnakých častí podľa kompasovej ružice so stredom v elektrárni, tzv kruhových výsekov. Na rozdelený kruh premietame priemernú ročnú veternú ružicu a kreslíme vodné recipienty elektrárne. Predpokladáme, že ak existuje vplyv prevádzky elektrárne, nebude pravidelný po celom kruhu, ale mal by byť zrejmý v predpokladaných miestach častejšieho, alebo jediného možného vplyvu výpustí, tam, kde častejšie fúka vietor, alebo v povodí recipientov.

V prípade sledovania poľnohospodárskej výroby sme hľadali odlišnosti v produkcii v jednotlivých kruhových výsekoch. Použili sme metódu fuzzy zhlukovej analýzy a hľadali „podobný stav“ vo výške indikátora (napr. hektárová úroda pšenice, resp. dojivosť kráv a pod.) Ako indikátor sme použili hodnotu indikátora v roku 2000, vypočítanú na jeden kruhový výsek, pričom v jednom výseku musia byť minimálne 3 podniky, aby sme učinili zadosť zákonu o ochrane osobných údajov. 

V prípade sledovania zdravotného stavu volíme zložitejšie metódy. Vypočítali sme demografické a zdravotné indikátory pre každú obec pre každý z rokov 1993 až 2000. Potom sme za každý indikátor vyčíslili 8 krátkych, čiastočne sa prekrývajúcich časových radov, aby sme vylúčili efekt roka a zmiernili chybu, ktorá vzniká pri práci s malými demografickými číslami. Metódou, ktorá sa nazýva fuzzy c-zhluková analýza, sme vypočítali pre každý indikátor a obec zhluky obcí s „podobným stavom a vývojom“.

Ďalšími metódami priestorovej štatistiky sme zisťovali, či vznikli matematicky preukazné zhluky obcí s rozličným stavom a vývojom indikátora a či sú tieto zhluky s náhodnými hodnotami v obci, alebo či stav a trend v obci je niečím ovplyvnený. Či je, napríklad, úmrtie na leukémiu v malej obci náhodné, alebo či je zapríčinené niečím v obci, alebo dokonca v širšom rámci, ako v obci.

Keď dostaneme matematické potvrdenie o nenáhodnosti výskytu indikátora v obci, začíname pátrať po príčine, ktorou by mohli prípadne byť aj elektrárne. 

Uvedené metódy sú prvýkrát zostavené do súvislého logického celku a použité v praxi pre konkrétne zisťovanie, nárokujeme si autorské práva na ich používanie.

Výsledky

a) Vzorová analýza jedného zdravotného indikátora – zámerne vyberáme leukémie, ako najdiskutovanejší zdravotný indikátor v okolí jadrových prevádzok

Analýza počtov úmrtí na leukémie v rokoch 1993 až 2000 na Slovensku a v havarijnom pásme Atómových elektrární Bohunice (EBO)

Hodnotíme úmrtia na diagnózy, ktoré sú kódované podľa Medzinárodného katalógu chorôb,10.revízia, ako C91 až C95 (rôzne typy leukémií, ktoré by mohli mať rádiogénny pôvod).

Analyzujeme úmrtia s logickým postupom od najväčšieho územia, ktoré predstavuje celé Slovensko, po najmenšie územie, kde hodnotíme konkrétne obce v pásme EBO.

Cieľom analýzy je dokázať, že:

1.  výskyt úmrtí na leukémie je celoštátne aj lokálne dlhoročne stabilný a nemá
     žiadny trend ani extrémy,

2.  rozdelenie úmrtí na leukémie je na celom území Slovenska dlhodobo náhodné,

3.  relatívne počty sú zviazané s počtom obyvateľov v sledovanej oblasti a nie je
     možné ich porovnávať navzájom bežnými štatistickými metódami, ale je
     potrebné použiť špeciálne matematické metódy,

4.  je potrebné správne definovať minimálnu veľkosť územia, kde sa robí podobná
     analýza a stanoviť minimálne časové obdobie, v ktorom je možné urobiť
     zmysluplný výstup.

Stále potvrdzujeme skutočnosť, že čím je sledovaná základná skupina obyvateľov menšia, tým výraznejšie rozdiely vo výške indikátora nachádzame a tiež sa objavujú nepomerne vyššie numerické hodnoty. Absolútne ani relatívne hodnoty v malých obciach nemôžeme porovnávať navzájom, alebo s hodnotami veľkých územných celkov bežnými štatistickými metódami. Porovnanie relatívnej hodnoty indikátora málo početného územia (10 km okruh EBO, malá obec...) s celoslovenským číslom je nezmyselné.

Analýza trendov vývoja úmrtnosti na leukémie na Slovensku podľa okresov.

Pomocou metódy fuzzy c- zhlukovej analýzy sme modelovali slovné zadanie „veľmi podobný stav a vývoj“. Okresy, kde je veľmi podobný stav a trend v úmrtnosti na leukémie sú touto metódou zaradené do jedného zhluku. Zaradenie vyplynie z tzv. funkcie príslušnosti k zhluku. Správny počet zhlukov, ktorý zodpovedá charakteru analyzovaných dát, je vždy vypočítaný z konkrétnej databázy a je definovaný koeficientom separácie zhlukov.

Výsledok analýzy je popísaný tabuľkou funkcií príslušností k zhlukom (pre každý okres), tabuľkou a grafom, ktorý popisuje trend každého typického zhluku a mapou, na ktorej sú jednotlivé okresy zaradené k príslušnému zhluku.

V našom prípade je najvýhodnejšie rozdelenie okresov SR na dva vyhranené zhluky a ďalšie dva nevyhranené, ale viac podobné jednému z vyhranených. Vyhranený zhluk má typický priebeh. Okresy vo vyhranenom zhluku vyzerajú takisto, alebo veľmi podobne, ako je typický priebeh zhluku (modelovanie veľmi podobného stavu). O týchto okresoch presne vieme z pohľadu na mapu a graf, aká je v nich situácia.

Nevyhranený zhluk je zradná záležitosť, ktorú je treba v každom prípade znázorňovať v grafe, než sa urobí jeho interpretácia, pretože môže znamenať aj lepší priebeh, ako je typická „lepšia“ krivka, ale aj ďaleko horší, ako je typická „horšia“ krivka. Teda „tmavozelené – zlé zhluky“ nemusia byť najhoršie, svetlozelené môžu byť ešte horšie. A naopak, „tmavomodré – dobré“ zhluky nemusia byť najlepšie. Okresy v svetlomodrých zhlukoch môžu mať ešte lepšie priebehy.

Prvý vyhranený typický priebeh ( 1. zhluk označený na grafe aj mape modrou farbou, ďalej „modrý“ zhluk) sa pohybuje medzi 6 – 8 prípadmi ročne na 100.000 obyvateľov. Po počiatočnom zvýšení mal dlhšiu klesajúcu fázu. (Komentujeme ho ako „horší“ zhluk.)

Druhý vyhranený typický priebeh (2.zhluk označený na grafe aj mape zelenou farbou, ďalej „zelený“ zhluk) ma mierne vzostupnú tendenciu medzi 5 – 5,8 prípadmi ročne na 100.000 obyvateľov.

V poslednom období majú oba zhluky rovnaký trend a je medzi nimi len minimálny rozdiel.

Tento fakt sa dá interpretovať aj tak, že na Slovensku v súčasnosti neexistujú žiadne rozdielne oblasti, t.j. nie sú oblasti so zvýšeným výskytom úmrtí na leukémie. Teda ani v okolí EBO, resp. EMO.

Môžeme ďalej fabulovať. Pokiaľ by bola bývala niekde na Slovensku environmentálna situácia, ktorá by spôsobovala zvýšený výskyt leukémií, nebola by tak rýchlo zanikla. Nepriaznivé environmentálne javy majú veľkú zotrvačnosť v zdravotných prejavoch aj po ich prípadnej úprave. Preto usudzujeme, že ani v minulosti neboli rozdielne environmentálne situácie z pohľadu vzniku leukémie. Bývalé rozdiely a súčasné zjednotenie trendov možno interpretovať aj ako zdokonalenie liečebného prístupu a jeho rovnaká kvalita na celom území Slovenska. Ani v minulosti ani teraz prevádzka EBO nespôsobovala zvýšený počet úmrtí na leukémie vo svojom okolí. Do obyvateľstva v okolí elektrárne sú započítaní aj zamestnanci EBO, ktorí v sledovanej lokalite žijú. Konštatujeme preto zároveň, že ani medzi zamestnancami EBO nebola a nie je vyššia úmrtnosť na leukémie, ako u ostatných obyvateľov SR.

Zároveň konštatujeme výsledok zo všetkých následných analýz priestorovej štatistiky, že všetky okresné hodnoty a v podrobnom prevedení v každej obci v lokalite EBO + 30 km , sú náhodné.

b) výsledky ostatných zdravotných analýz v roku 2000

EBO

Percentuálne porovnanie počtov obyvateľov v jednotlivých stavoch parametra vzhľadom k priemernému slovenskému stavu, rok 2000

Uvedená tabuľka hodnotí rok 2000 ako relatívne porovnanie celej oblasti EBO voči SR spôsobom, že sa započítava stav v každej obci, čiže celá oblasť je roztrieštená na množstvo malých lokalít - obcí.

Môžeme porovnávať rok 2000 v lokalite EBO a v SR:

• Vyššie percento starších obyvateľov (o 18,7%, čo znamená vyššie nepriaznivé parametre)
  
  
• Nižšie percento detí a nižšie relatívny počet novorodencov
  
  
• Výrazne nižší podiel spontánnych potratov (o 28,6%)
  
  
• Vyššia hrubá úmrtnosť ako následok vyššieho počtu starších obyvateľov
  
  
• Výrazne nižšia predčasná úmrtnosť, charakterizovaná všetkými parametrami
  
  
• Vyššia úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby a zhubné nádory

V rámci roka 2000 je celá oblasť EBO vo všetkých sledovaných parametroch cca v rámci priemeru 
SR. Celkove sa oblasť EBO + 10 km demograficky a zdravotne javí ako väčšie mesto (málo penzistov, nízka pôrodnosť, vyšší podiel spontánnych potratov, pomerne nízka predčasná úmrtnosť, relatívne viac úmrtí na rakovinu pľúc), čo si vysvetľujeme práve existenciou veľkého priemyslu, ktrorým EBO nesporne je, a s tým idúcim iným zložením obyvateľstva čo do veku, vzdelania aj ekonomického zabezpečenia. Oblasť EBO + 30 km sa zasa javí ako dosť zdravý vidiek (starší obyvatelia, ale bez predčasnej úmrtnosti).

Ak je možné konštatovať vplyv elektrárne, tak iba pozitívny.

EMO

Percentuálne porovnanie počtov obyvateľov v jednotlivých stavoch parametra vzhľadom k priemernému slovenskému stavu, rok 2000

Uvedená tabuľka hodnotí rok 2000 ako relatívne porovnanie celej oblasti voči SR spôsobom, že sa započítava stav v každej obci, čiže celá oblasť je roztrieštená na množstvo malých lokalít - obcí.

Výrazne odlišnosti EMO + 20 km od celoslovenského stavu, platné pre rok 2000:

• menej novorodených na 1000 obyvateľov (o 11.5%) (dôsledok celkovo staršej populácie)
  
  
• vyššia hrubá úmrtnosť obyvateľstva (o 10,6%)
  
  
• vyššia predčasná úmrtnosť obyvateľstva (o16,9%)
  
  
• omnoho vyššia úmrtnosť na vybrané príčiny, a to na zhubné nádory tráviaceho traktu (o 20.5%)
  
  
• zhubné nádory pľúc (o 24.7%)
  
  
• leukémie (o 25.9%)

Celkovo je celá oblasť skôr v oblasti nadpriemeru negatívnych ukazovateľov ako podpriemeru.

Konštatujeme, že stav niektorých sledovaných zdravotných parametrov v roku 2000 je v oblasti EMO + 20 km ako celku ešte stále nad číslom, ktoré sa udáva ako celoslovenská hodnota v danej dobe.

 Mnohé zdravotné parametre sú skreslené vekovou štruktúrou v obci, kde žije vyššie percento starých obyvateľov, ako je priemerné slovenské a preto aj úmrtnosť a chorobnosť je vyššia, avšak veku obyvateľstva zodpovedajúca. 

Druhý faktor, a to ťažká dostupnosť lekárskej starostlivosti, hrá tiež veľkú úlohu.

Uzatvárame, že negatívne vplyvy prevádzky jadrovej elektrárne Mochovcena zdravie obyvateľstva nie sú zistiteľné, ak sa používajú seriózne štátom garantované databázy.
Môžeme však potvrdiť pozitívne pôsobenie elektrárne v oblasti, ktoré sa prejavuje zlepšením parametrov, ktoré sú ovplyvňované socio - ekonomickou situáciou.

Záver

Podobným spôsobom, ale s ďaleko podrobnejším popisom výsledkov pre každú zo 102 obcí v okolí EMO a 214 obcí v okolí EBO sme rozobrali v Komplexnej správe o stave životného porstredia v okolí EBO v roku 2000 a v okolí EMO v roku 2000.

Naše databázy sú stále kvalitnejšie, pretože sú už deviaty rok doplňované jednotným spôsobom a trendové analýzy sú každým doplneným rokom komplexnejšie a presnejšie.

Náš systém, ktorý sme pracovne nazvali slovenským expertným systémom na hodnotenie vplyvov prevádzky podniku na životné prostredie, je k dispozícii a radi uvítame každého ďalšieho záujmcu o presné a pravdivé vyhodnotenie vplyvu jeho podniku na životné prostredie.

Späť na obsah čísla