Situácia v jadrovej bezpečnosti v Čechách a na Slovensku 

Jadrová bezpečnosť bola vytýčená ako jedna z kľúčových tém v procese rozširovania Európskej únie. V rozhodnutí Rady EÚ z decembra 1998 o jadrovej bezpečnosti v kandidátskych štátoch sa uvádza že „...pre štáty, ktoré prevádzkujú jadrové reaktory, ktoré nemôžu byť zlepšené na medzinárodne akceptovateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti za rozumnú cenu, musí energetický sektor zabezpečiť prakticky čo najskoršie uzatvorenie týchto reaktorov...“ Rozhodnutie taktiež obsahuje požiadavku, že musia byť dôveryhodné mechanizmy na vyhodnotenie bezpečnosti každej elektrárne. Bolo by správne, aby požiadavka na uzatvorenie elektrárne ako podmienka vstupu do EU bola podložená technickými argumentmi. V takomto prípade musia byť politici, ktorí prijímajú rozhodnutia presvedčení, že bezpečnosť jadrových elektrární, prevádzkovaných v EU je vyššia bez akýchkoľvek pochybností.

Ťažkosť však spočíva v tom, že bezpečnosť jadrových zariadení nie je obsiahnutá v EU „acquis communitaire“ To znamená, že inštitúcie EU nemajú kompetencie v posudzovaní jadrovej bezpečnosti členských štátov. Treba poznamenať, že do smerníc EU neboli zahrnuté technické požiadavky na jadrovú bezpečnosť pre prevádzkované jadrové elektrárne a žiadna jadrová elektráreň v štáte EU nebola nikdy posudzovaná expertmi z iného štátu EU. Hoci sú všeobecné požiadavky na bezpečnosť približne podobné, výklad princípov sa líši od štátu k štátu a v dôsledku toho sú technické požiadavky na bezpečnosť v rôznych štátoch rôzne.
Niektoré elektrárne, prevádzkované v štátoch EU by nedostali povolenie na prevádzku v iných štátoch EU.

Na jar 1998 na pozvanie predsedu francúzskeho jadrového dozoru IPSN sa stretli predsedovia jadrových dozorov z Belgicka, Fínska, Nemecka, Talianska, Holandska, Španielska, Švédska a Veľkej Británie. Tu sa dohodli, že je potrebné ponúknuť pomoc inštitúciám EU v momente posudzovania rozširovania EU a ustanovili skupinu WENRA (West European Nuclear Regulators Association) Dlhodobým cieľom WENRA je harmonizovať technické požiadavky na jadrovú bezpečnosť v Európe, ale ako prioritnú úlohu si stanovili vypracovanie správy s kolektívnym názorom na jadrovú bezpečnosť v kandidátskych štátoch, ktoré majú aspoň jeden reaktor: Bulharsko, Česko, Maďarsko, Litva Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
Správa z každej kandidátskej krajiny mala mať dve časti: stav režimu dozoru a úradu dozoru a v druhej časti stav bezpečnosti v jadrových elektrárniach. 

Prvá správa WENRA bola vydaná v marci 1999. Bola založená na poznatkoch, ktoré získali úrady dozorov jednotlivých štátov EU v rámci multilaterálneho asistenčného programu, osobitne programu Phare, ako aj v bilaterálnych programoch. Posúdenie bolo založené na princípoch, používaných v západnej Európe. 
Správa bola rozšírená inštitúciám EU a je voľne prístupná záujemcom na web stránkach členov WENRA.

V rovnakom čase začala aj Európska komisia proces angažovania sa v jadrovej bezpečnosti kandidátskych štátov. Zdôvodnením tejto činnosti bol politický mandát posudzovať pokrok v kandidátskych štátoch smerom k podmienkam členstva v EU. Niektorí činitelia Komisie posúdili, že WENRA nemá plnú politickú dôveru niektorých členov Rady. Osobitne ministri zo štátov, ktorí nemajú vlastné jadrové elektrárne boli náchylní tvrdeniu, že WENRA je pro-nukleárna organizácia. Komisia očakáva, že Rada pred záverečným rozhodnutím o rozšírení EU požiada WENRA o pomoc v posúdení jadrovej bezpečnosti.

V súčasnosti je k dispozícii druhá správa WENRA, ktorú som použil ako podklad pre posudzovanie, uvedené ďalej.

Najväčšia pozornosť bola venovaná starším blokom VVER a všetkým blokom RBMK

Spoločnou základňou pre posudzovanie bezpečnosti v jadrových elektrárniach kandidátskych štátov je rozhodnutie, prijaté na summite G-7 v Mníchove 1992. Na toto rozhodnutie sa odvoláva strategický dokument EU – Agenda 2000, ktorý bol použitý ako základný dokument pre diskusie o rozšírení.

Podľa Agendy 2000 nie je možné jadrové bloky VVER 440/230 a RBMK upraviť na medzinárodne akceptovateľnú úroveň. Iné bloky sovietskeho pôvodu potrebujú síce tiež úpravy, ale majú šance stať sa akceptovateľnými. Jedinou pripomienkou k jadrovým blokom západného pôvodu v kandidátskych štátoch bola kvalita prevádzky a údržby. Bohužiaľ, experti, ktorí radili lídrom G-7 v roku 1992 mali iba veľmi povrchné vedomosti o hodnotených jadrových blokoch.

Z dôvodu politických výhrad k blokom VVER 440/230 sa hodnotenie WENRA sústreďovalo na vyhodnotenie práve týchto blokov. Medzi kandidátskymi štátmi sa takéto bloky nachádzajú v Bulharsku a na Slovensku.

Originálny projekt VVER 440/230 mal tri základné nedostatky:

• Projekt neposkytoval ochranu proti potenciálnemu porušeniu veľkého potrubia v systéme chladenia reaktora. Pokiaľ väčšina západných, ako aj novších VVER blokov sú vybavené systémom havarijného chladenia reaktora, ktorý môže nahradiť stratu chladiva z takéhoto porušenia, podobný systém na VVER 440/230 bol navrhnutý iba pre menšie úniky chladiva.
  
  
• Nemá tesný kontejnment so schopnosťou odolávať vysokému tlaku, ktorý by mohol účinne obmedzovať rádioaktívne výpuste do okolia v prípade poškodenia reaktora.
  
  
• V projekte neboli dostatočne posúdené potenciálne riziká poškodenia bezpečnostných systémov a vyskytovali sa riziká úplnej straty niektorých bezpečnostných funkcií v dôsledku veľkého požiaru, alebo záplavy v istých priestoroch.

Ktorákoľvek z týchto pripomienok by postačovala na odmietnutie licencie pre jadrovú elektráreň v členských štátoch EU. Naviac bolo identifikovaných viacero nedostatkov pri previerkach bezpečnosti v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch medzinárodnými tímami expertov.

V deväťdesiatych rokoch boli vykonané rozsiahle bezpečnostné analýzy VVER 440/230 viacerými západnými i východnými nezávislými expertnými organizáciami. K výsledkom analýzy sa pripojili podrobné informácie o prevádzkových udalostiach, ktoré sa vyskytli od uvedenia prvého z týchto blokov do prevádzky.

Na základe teoretických analýz bezpečnosti a analýz prevádzkových udalostí sa ukázalo, že projekt VVER 440/230 je robustný a obsahuje isté inherentné bezpečnostné charakteristiky, ktoré podstatne prispievajú k bezpečnosti blokov. Najdôležitejšie z týchto výhodných vlastností sú:

•  Aktívna zóna reaktora je relatívne malá a je ľahké ju prevádzkovať. Nevyžaduje aktívny monitorovací a riadiaci systém, ktorý je potrebný na zabezpečenie stabilnej a rovnomernej distribúcie výkonu v aktívnych zónach veľkých reaktorov. Správanie aktívnej zóny vo všetkých prevádzkových stavoch, vrátane prechodových a nehodových je podrobne pochopené z teoretických a experimentálnych analýz a z podrobných záznamov prevádzkových skúseností. Návrh aktívnej zóny reaktora obsahuje termické bezpečnostné rezervy oveľa väčšie, ako v západných reaktoroch.
  
  
• Množstvo vody v okruhoch chladiacich okruhoch reaktora (primárny aj sekundárny okruh) je veľmi veľké v porovnaní s výkonom reaktora. Preto je priebeh akéhokoľvek prechodového procesu, ktorý by bol spôsobený zlyhaním nejakého zariadenia predpovedateľný a vo väčšine prípadov nevyžaduje rýchlu odozvu ochranného systému, ako v západných reaktoroch. Dokonca aj úplná strata chladenia aktívnej zóny reaktora aktívnymi systémami, ktorá sa môže vyskytnúť pri strate elektrického napájania všetkých čerpadiel, je tolerovateľná oveľa dlhšie ako u väčšiny západných jadrových blokov.

Pre vyhodnotenie výhrad oproti výhodám a pre nájdenie východiska zo súčasného stavu vykonala skupina expertov zo úradov jadrových dozorov zo šiestich EU štátov vykonala dvojtýždennú misiu na Slovensku a Bulharsku v októbri 1999. Experti zo skupiny mali rozsiahle vedomosti z hodnotenia bezpečnosti blokov VVER 440, a preto boli schopní veľmi rýchlo overiť pokrok v realizácii programov zvyšovania bezpečnosti. Vo všeobecných záveroch nebola skupina expertov tak negatívna, ako spoločná politická pozícia. Podľa expertov ukazujú súčasné skúsenosti, že bloky VVER 440/230 môžu byť technicky zlepšené na úroveň bezpečnosti akceptovateľnú v štátoch EU za rozumné ceny pokiaľ bude dlhodobý záväzok realizácie týchto zlepšení.

Bulharsko má stále čo robiť, aby dosiahlo nezávislú národnú úroveň v jadrovej bezpečnosti

Bulharsko si nevytvorilo silnú národnú infraštruktúru, ani základňu vedomostí v dobe výstavby a začiatkoch prevádzky JE Kozloduj, ale spoliehala sa priveľmi na Sovietsku expertízu. Preto jeho schopnosti urobiť vlastné bezpečnostné vylepšenia boli obmedzené.
Pod tlakom Európskej komisie v rozhovoroch o rozšírení prijala Bulharská vláda rozhodnutie uzatvoriť bloky Kozloduj 1 a 2 nie neskôr, ako v 2003. Budúcnosť blokov 3 a 4 je otvorená a bloky 5 a 6 budú vylepšené s pôžičkami EU na dosiahnutie západných štandardov bezpečnosti.

Od roku 1990 bolo poskytnuté značné množstvo technickej pomoci JE Kozloduj medzinárodnými organizáciami a bilaterálnymi zmluvami o pomoci po tom, čo misia IAEA dokumentovala potrebu urgentných opatrení na zvýšenie bezpečnosti. Avšak bloky 1-4 neboli zlepšované takým systematickým spôsobom, ako to bolo realizované na podobných blokoch VVER 440/230 na Slovensku. Neexistoval tu tlak národných autorít na zvyšovanie bezpečnosti JE Kozloduj a iba v ostatných rokoch zohralo vedenie elektrárne proaktívnu rolu. Hoci bolo už realizované množstvo bezpečnostných zlepšení, stále nemôžu byť považované za dostatočné na zlepšenie bezpečnosti blokov 1-4 JE Kozloduj na úroveň vyžadovanú v štátoch EU.

Elektrárenská spoločnosť je motivovaná na ďalšie zlepšenia a oznámila svoj zámer realizovať program bezpečnostných zlepšení, podobný ako bol realizovaný na JE V-1 Bohunice. Podľa súčasných odhadov, založených na slovenských skúsenostiach by sa takýto program realizoval niekoľko rokov a zdá sa nepraktický na blokoch 1 a 2, ktorých zvyšková životnosť je taká, aké je rozhodnutie bulharskej vlády. Na primerané odstránenie väčšiny bezpečnostných nedostatkov je potrebné veľké množstvo investičných prostriedkov a národný záujem o takéto investície nebol potvrdený.

Vykonali sa významné zlepšenia v pravidlách prevádzkovej bezpečnosti na všetkých blokoch a vedomie bezpečnosti u personálu sa podstatne zvýšilo. V porovnaní s dosiahnutým pokrokom je potrebné trvalé a dlhodobé zlepšovanie, aby bola dosiahnutá úroveň prevádzkovej bezpečnosti porovnateľná s dobrou praxou v západnej Európe. Ďalším nedostatkom je, že dozor je príliš závislý na podpore západných podporných technických organizácií.

Česká republika sa javí, že nemá ťažkosti dosiahnuť ciele jadrovej bezpečnosti pre rozšírenie EU

V projekte a výstavbe JE Dukovany bol národný Československý príspevok vždy signifikantný a pomohol odstrániť niektoré bezpečnostné nedostatky originálneho projektu a Sovietskej výroby.

Naviac, od prvých rokov prevádzky JE Dukovany bol zavedený program zvyšovania bezpečnosti pre odstránenie nedostatkov, identifikovaných pri a po výstavbe.
JE Dukovany sa ukazuje ako dobre prevádzkovaná a kultúra bezpečnosti tejto JE je stále zvyšovaná.

Ukazuje sa, že JE Dukovany je schopná dosiahnuť úroveň bezpečnosti porovnateľnú k jadrovým elektrárniam podobného veku v západnej Európe.

Slovensko urobilo najväčší pokrok v jadrovej bezpečnosti, v ktorej dosiahlo dobrú úroveň, ale nedokázalo presvedčiť tých, ktorí rozhodujú politicky

Slovensko malo šťastie, že zdedilo väčšinu vedecko výskumných organizácií a tiež vedelo zamestnať veľa kvalifikovaných expertov po rozdelení Československa. Preto má silnú základňu pre úspešný jadrový program.

Na predpoklade robustného projektu JE VVER 440/230 v ranných 90-tych rokoch zostavili autority (ČSKAE) zoznam požiadaviek, ktoré musia bloky 1 a 2 JE Bohunice splniť, aby mohli pokračovať v prevádzke. Tento zoznam obsahuje jednak nedostatky uvádzané v tomto príspevku, ale aj ďalšie slabiny, ktoré boli identifikované v pôvodnom projekte. Bolo zistené, že realizácia istých opatrení, ako vysoko kapacitný havarijný systém chladenia aktívnej zóny, alebo kontejnment západného typu by neboli realizovateľné.

Elektrárenská spoločnosť, ktorá prevádzkuje Bohunice následne vytvorila ucelený program zvyšovania bezpečnosti a realizovala ho presným spôsobom.

Slovenský úrad jadrového dozoru pokračoval vo vyžadovaní bezpečnostných vylepšení Bohuníc a väčšina prác je už dnes hotových. Projekt systému havarijného chladenia aktívnej zóny bol rozšírený na úroveň, zodpovedajúcu západnému bezpečnostnému mysleniu, bola zvýšená schopnosť kontejnmentu obmedzovať rádioaktívne výpuste, boli vykonané príslušné úpravy a zlepšenia existujúcich štruktúr kontejnmentu a externé riziká boli ošetrené spôsobom, dokonale porovnateľným k väčšine západných vylepšovaní, vykonaných po spustení elektrárne.

Bezpečnosť blokov 3 a 4 JE Bohunice sa všeobecne javí primeraná, hoci niektoré bezpečnostné problémy treba stále riešiť. Pokiaľ budú bezpečnostné opatrenia implementované v priebehu niekoľkých rokov, bude úroveň bezpečnosti porovnateľná s blokmi JE v západnej Európe podobného veku.

Bezpečnosť blokov 1 a 2 JE Mochovce je porovnateľná s JE v prevádzke v západnej Európe.

Prevádzková prax vo všetkých slovenských JE je konzistentná so západoeurópskou. Personál je kvalifikovaný a motivovaný, aby prevádzkoval elektráreň bezpečným spôsobom.

Späť na obsah čísla