Home

O SJFAktivityBulletinInfoservisO jadrovej energetikeKontaktLinks

 

Koniec doby ropnej sa blíži, sme pripravení?

Bruno Comby
Prezident AEPN

(Asociácie ekológov za jadrovú energiu - približne 6000 členov a signatárov 
v 43 štátoch)

Svetové zásoby ropy sú odhadované na 142,1 Gtoe (gigaton ropného ekvivalentu), alebo 40 rokov (*). Je však zaujímavé poznamenať, že tieto údaje sa vzťahujú k súčasnému tempu spotreby a táto spotreba nemá v skutočnosti stály každoročný prírastok zodpovedajúci vzrastu HDP (ale podobne ako u nás vo Francúzsku, v menšej miere zvýšením objemu transportu). Napríklad, samotné zvýšenie spotreby energie v Číne o 10% ročne predstavuje dvojročný ekvivalent spotreby energie v celom Francúzsku. To isté platí pre Indiu... a Južnú Ameriku, ktorá tesne nasleduje ... a rovnako pre Afriku.

Predpovedateľná realita nemôže nevidieť, že zásoby ropy sa vyčerpajú za 40 rokov, alebo skôr za 30 rokov a ak vezmeme do úvahy zvýšenie svetovej spotreby ropy rádovo o jednu tretiny, tak za 20 rokov.

Po dobe železnej, bronzovej, uhoľnej, žijeme teraz, v ostatných slávnych a bezstarostných rokoch v dobe ropnej, ktorej oznamovaný skon sa blíži míľovými krokmi, éra ktorá definitívne skončí najneskôr okolo roku 2040.

Pokiaľ zvážime skutočnosť, že na rozvoj energetických infraštruktúr je potrebných 20 až 30 rokov, najmä pre jadrový program určitej významnosti a rozsahu (napríklad Francúzsko sa rozhodlo pre svoj jadrový program v roku 1973 a dodanie posledných blokov sa realizovalo v roku 1999, čo bolo o 26 rokov neskôr) je teda NUTNÉ konať, pripraviť sa na post- ropnú dobu a zobudiť sa pre prijatie primeraných rozhodnutí dostatočne dlhú dobu PREDTÝM, kým už ropy viac nebude.

Aby sme predišli tomu, sedieť nečinne a pozorovať, ako sa naša civilizácia náhle pred rokom 2030 brutálnym spôsobom zrúti, je potrebné, aby celý svet DNES (alebo veľmi skoro), urobil radikálne rozhodnutie a vybudoval zodpovedajúce infraštruktúry.

Ak sme sa zaoberali trvalo udržateľným rozvojom v trvaní tisícok rokov, alebo v nekonečnej diskusii sa v médiách prekloktával problém rádioaktívnych odpadov za milión rokov (problém isto dôležitý, ale úplne neškodný, pokiaľ sú dobre spracované), urobili by sme dobre, keby sme sa dnes znepokojovali nad tým, čo sa môže prihodiť nášmu svetu a našej civilizácii za 30 alebo za 50 rokov.

Možno očakávať veľmi vážnu ropnú krízu a to dokonca pred uplynutím roku 2030, na jednej strane z dôvodu plánovania, na druhej strane z toho dôvodu, že koncentrácia ultimátnych zásob ropy je sústredná na veľmi malý počet štátov, ktorých štátnou filozofiou nie je práve demokracia: dnes sú dve tretiny vyťažiteľných zásob ropy umiestnené na Blízkom východe, v oblasti Perzského zálivu (Saudská Arábia, Irán, Irak, Kuvajt, Spojené arabské emiráty).

V súčasnosti, v zmysle legitímneho záujmu o diverzifikáciu zdrojov energie, čerpáme chamtivo ropu a plyn z iných oblastí (Severné more, Venezuela, Indonézia, Gabun...), ale tieto ropné polia, oveľa menšie, ako tie na Blízkom Východe, sa vyčerpajú ako prvé. V priebehu pätnástky rokov to už nebude 65%, ale približne 85% zostávajúcich zásob, ktoré budú sústredené v malom počte štátov Blízkeho Východu.
Pokušenie rizika, že ktosi bude nútený „zatvoriť ventil“ v niektorých zemiach, bez pochyby v tých, ktoré budú v tom čase menej vojensky vyzbrojené (Spojené štáty to dobre pochopili. Európa, ktorá preukazuje stále viac anjelskej dobroty, ešte nie.) a rozpútať vojnu pre zabezpečenie kontroly nad tým málom zostávajúcich zásob ropy. Aktuálna vojna v Iraku nie je ničím iným, než prvým dejstvom série neľútostných vojen pre získanie kontroly nad tým málom ropy, ktoré zostane pre ťažbu v najbližších desaťročiach... Je dobré poznamenať, že na vybudovanie armády s takýmto poslaním je potrebná dobrá dvadsiatka rokov.

Väčšia vojna o ropu s celosvetovou odozvou sa dá s určitosťou predpovedať nie za 40 rokov (čo bude asi dátum definitívneho uzatvorenia ventilov pri súčasnom tempe spotreby), ale asi skôr, veľmi pravdepodobne v nasledujúcich 10 alebo 15 rokoch, bez toho, aby niekto mohol exaktne predpovedať termín, či miesto, či presný moment rozpútania vojny. Nebudem prekvapený, ak prvá vážna kríza vznikne už pred rokmi 2005 – 2006. AKTUÁLNA vojna v Iraku už nie je vzdialená týmto úvahám. Spojené štáty si dobre uvedomujú význam kontroly nad týmto regiónom.

Tento región je sud pušného prachu, ktorý je kľúčom budúcnosti pre všetkých ľudí v priebehu 30 rokov. Tento sud pušného prachu nám vybuchne pred tvárou, ak neurobíme URÝCHLENE správne rozhodnutie. Ak sa niekto hodlá iba nečinne prizerať dovtedy, kým sa ventil s ropou zatvorí pre nedostatok ropy, až kým nebude už príliš neskoro.

Úspory energie sú nutnosťou a mali by byť prioritou, ale aj ak sa dosiahne zníženie spotreby (a v súčasnej dobe sa táto cesta nenastupuje skutočne vo všetkých krajinách, pretože veľkospotrebitelia, čím sa rozumie aj Francúzsko, pokračujú vo zvyšovaní svojej spotreby z roka na rok), bude potrebné naďalej pokračovať v produkcii veľkých množstiev energie.

Obnoviteľné zdroje energie by sa mohli podieľať – trocha – ale sú príliš vzdialené od toho, aby mohli prevziať podstatnú rolu (energie s príliš malou hustotou, príliš rozptýlené, príliš drahé, nestále v čase, problém so skladovaním) a nesmieme si robiť priveľké ilúzie v tomto smere.

Uhlie je jediným zdrojom energie, iným ako jadro, ktorý umožní perspektívu dospieť trocha kľudnejšie ku koncu dvadsiateho prvého storočia (približne 300 ročné zásoby, lepšie rozmiestnenie po svete, než u ropy), bez toho aby sme museli dať zbohom civilizácii a navrátiť sa do stredoveku (zánik priemyslu, vykurovania, transportu atď.)

Nanešťastie, uhlie ešte viac ako ropa prispieva ku skleníkovému efektu a k zmene klímy, ktoré už dnes majú alarmujúcu úroveň. Nezdá sa teda, že by bolo rozumné nahradiť všetku ropu uhlím, či zvyšovať spotrebu uhlia, nakoľko o zníženie emisií CO2 sa musí snažiť celý svet.

Zemný plyn umožní získať malé odročenie počas niekoľkých rokov (odhadované zásoby sú asi na 70 rokov pri súčasnom tempe spotreby), ale aj plyn prispieva masívne k emisiám CO2, hoci trocha menej ako uhlie. Jeho spotreba sa rovnako rapídne zvyšuje a prechod k zemnému plynu spôsobí ešte väčšie zhoršenie globálneho oteplenia a umožní iba na niekoľko rokov odloženie problémov, ktoré vychádzajú z faktu vyčerpania zásob ropy.
Je naliehavé rozvíjať všetky možnosti získavania energie, iné ako ropu, plyn a uhlie (teda jadro a obnoviteľné zdroje energie), ktorých bude ľudstvo potrebovať veľa. Žiadnej energie nebude prebytok, osobitne v období, keď sa bude meniť doba ropná na dobu post-ropnú, v období, do ktorého vstupujeme. Táto zmena sa navonok pravdepodobne prejaví tak, ako sa prejavujú všetky zmeny – krízami.
Jedná sa o svätú výzvu na zmenu v dlhodobom horizonte. Na nič menej, ako na prechod k novej dobe, k dobe jadrovej a čiastočne slnečnej a k návratu k inému spôsobu života bližšie k prírode, k spôsobu života, ktorý menej plytvá energiou.


(*) Mémento sur l'energie /Energie Data Book, CEA, Edition 2002, str. 38

http://www.ecolo.org

Preklad: Slovenské jadrové fórum